Čo by človek neurobil pre svojich čitateľov

Bol to bláznivý deň. Deň, pred mojím odchodom na turnus.

Za iných okolností by som ho strávila nakupovaním, varením a plnením chladničky, aby moji doma nehladovali, keď tu nebudem, strávila by som ho zalievaním a hnojením kvetov, aby moje kvietky prežili, kým sa vrátim z práce.

Strávila by som ho kávičkovaním s mamou a inými ľuďmi, aby im nebolo smutno, že idem preč a tiež by som ho asi strávila doťahovaním a dobiehaním  všetkého, čo som počas dvoch týždňov doma mala naplánované a nestihla som urobiť a vybaviť.

Tento krát ale bolo všetko celkom inak. Posledný deň pred odchodom som strávila stresovaním a  pobehovaním po meste, v ktorom sa nevyznám a v ktorom som v tej chvíli vôbec netúžila byť.

Naháňala som totiž vytlačenie knižiek, ktoré som ešte v ten deň potrebovala odoslať ich čitateľom.

Keď som si asi pred časom dala vytlačiť prvú verziu mojej knižky DENNÍK OPATROVATEĽKY, nemyslela som nijako vážne, že ju raz budem predávať. Vôbec som netušila, či by to niekto kupoval. Proste som si urobila radosť, splnila sen a časť svojej výplaty som venovala tlačiarni za prvých 20 výtlačkov, ktoré som potom rozdala a rozoslala pár vybraným ľuďom zdarma.

S jedlom rastie chuť a keď už som svoj príbeh mohla fyzicky držať v rukách, maznať sa s ním a privoniavať k nemu, vychytala som nejaké muchy, zmenila rozloženie, typ písma a iné veci a dala si vytlačiť druhú verziu, ktorá už sa podobala na skutočnú knihu. Predala som ich pod cenu, náklady sa mi takmer nepokryli, ale radosť z novonarodenej knihy bola obrovská. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o knihu bude taký záujem.

Začala som si to uvedomovať, až keď mi dochádzali posledné knižky a ľudia si ich stále objednávali. S prichádzajúcimi objednávkami a odchádzajúcimi poslednými knihami vo mne začala rásť panika. Nie, nepredávala som niečo, čo nemám, ja som tú knihu reálne mala, ale ako som už spomínala, dala som si ich vytlačiť málo, pretože som netušila, či to niekto bude chcieť.

Nie som spisovateľka. Som jedna z Vás, opatrovateľka, ktorá si píše denník a ktorá občas z toho denníka čo-to vypustí do sveta. Splnila som si sen a vydala vlastnú tlačenú knihu. Skutočnú, papierovú, voňajúcu novotou.

Držím ju v rukách a pripadám si ako novopečená mamina. Moja kniha prišla na svet bez pomoci vydavateľa, grafika, korektora, všetko som si robila sama, obsah, obálku, webové stránky… a všetko som sa musela najskôr naučiť.

Nebolo to ľahké, ale to, čo je jednoduché obvykle nezvykne stáť za nič. Dúfam a verím, že to moje dielko za niečo stojí. Iste má aj svoje chybičky krásy a kde tu sa asi nájde aj chybka pravopisná (hľadala som ich usilovne, ale po 158. krát už som fakt nemala silu to kontrolovať), ale v mojich očiach je krásna a som na ňu pyšná, ako je každá mama pyšná na svoje dieťa.

Tak jej držte palce, aby sa jej v tom veľkom virtuálnom aj skutočnom svete darilo.

Hneď som zaslala objednávku do tlačiarne na ďalšie výtlačky, tento krát už aj s novo vybaveným ISBN. Nech je všetko tak – ako má byť. Nebála som sa, že by  mi tlačiareň knihy nedodala, bála som sa môjho blížiaceho sa odchodu na turnus a toho, že knihy nestihnem odoslať. Mohla som tým síce poveriť niekoho z rodiny, ale patrím k ľuďom, ktorí veria iba sami sebe a tomu, že čo si neurobím sama, to nemám.

Čo čert nechcel, tlačiarni sa pokazila rezačka a do toho prišli dva májové sviatky, kedy sa nepracuje, takže aj v tlačiarni bolo voľno a tým sa celý proces natiahol. Navyše sa neúprosne blížil termín môjho odchodu na turnus a vedela som, že keď knižky ešte pred odchodom neodošlem ľuďom, ktorí za ne zaplatili, bude so mnou zle nedobre, pretože len čo nastúpim na turnus, začnú ma ľudia zaplavovať emailami a otázkami, kedy im odošlem to, za čo si zaplatili. Pokazím si meno hneď na začiatku, stratím dôveru ľudí.

Dúfala som, že mi knihy prídu v posledný deň môjho voľna, avšak z tlačiarne mi odpísali, že v ten deň ich budú ešte len posielať. To by ale znamenalo, že knižky mi prídu až na ďalší deň, keď už budem v Rakúsku. Napadlo mi, že keby som si pre ne zašla osobne, nemuseli by ich posielať a ak by som ich aj nestihla odoslať, aspoň by som ich pobalila, povypisovala adresy a niekto by ich už odniesol na poštu. Neváhala som a ráno o piatej som sadla na autobus do 150 km vzdialenej Bratislavy. Vybrala som sa po moje knihy.

V Bratislave som bola už pred deviatou, avšak z tlačiarne mi prišiel email, že knihy budú hotové až poobede okolo 16-tej. Bola som zúfalá, pretože 16.10 mi išiel posledný autobus domov. Vyzeralo to tak, že odídem s prázdnou. Po mojom prosíkaní, aby to urýchlili mi pán z tlačiarne oznámil, že knihy by mohli byť pripravené na prevzatie už okolo pol tretej. To už vyzeralo oveľa lepšie.

Dopoludnie som strávila prechádzaním sa po okolí autobusovej stanice a nervóznym obhrýzaním nechtov. Do toho mi prišiel na mobil nervózny email, ktorý mi v tej chvíli vôbec nebol vhod. Email tohoto znenia: “Dobrý deň. Za knihu som zaplatila, ale zatiaľ mi nedorazila, kedy ju pošlete?” To bolo presne to, čomu som sa chcela vyhnúť.

Panej som odpísala dĺĺĺhý email o tom, ako sa motám po Bratislave, ako som na pokraji zrútenia a čakám na akúkoľvek správu z tlačiarne. Bolo mi úplne jasné, že pani moje problémy absolútne nezaujímajú, ale v tej chvíli som nevedela urobiť nič iné, než sa z toho vypísať.

Okolo poludnia som sa dala taxíkom zaviesť na adresu tlačiarne (Bratislavu vôbec nepoznám, netrúfla som si ísť mestskou dopravou) a zvyšné dve hodiny som strávila v blízkej kaviarni vypisovaním adries na bublinkové obálky, ktoré som si pre istotu vzala so sebou.

Čas utekal a keď už som to nevedela vydržať, zaklopala som na dvere tlačiarne. Pán vo vnútri sa ma spýtal, či už mi prišla sms o tom, že knihy sú hotové a vraj keď nie, tak budú až na ďalší deň. To už ma obchádzali mdloby, možno aj od hladu, ale hlavne od nervového vypätia.

Knihy na šťastie hotové boli, práve ich priviezli. Zaplatila som, naukladala knižky do kufríka na kolieskách a zavolala som si taxík na autobusovú stanicu Mlynské Nivy. Priamo v staničnej budove je pošta, kde som si sadla a knižky pobalila do prichystaných obálok. Vystála som si dlhú radu s náručím plným obálok, vystresovaná, ale šťastná. Knihy som odoslala na poslednú chvíľu a len tak tak, som stihla posledný spoj domov.

Čakali ma tri hodiny cesty busom domov, bola som hladná, unavená, vynervovaná, ale spokojná, že som nezabila deň nadarmo a že sa mi podarilo knižky odoslať ich majiteľom. Prišla som domov vo večerných hodinách, pobalila kufor a po polnoci spokojne nasadla do taxíka-smer Osterreich. A konečne po úmorných hodinách som spokojne zavrela oči a oddala sa driemaniu. A vy môžete čítať svoje knižky.

Trošku sa mi síce predražili, ale moji čitatelia to nepocítia a pre mňa je dôležité, že som si uhájila svoje dobré meno.

 

Čo by človek neurobil, keď svojich čitateľov miluje, však? 🙂

Želám Vám príjemné chvíle pri knižke 🙂

Kniha DENNÍK OPATROVATEĽKY- cesta do hlbín opatrovateľskej duše – info TU

Objednávka knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY 

Marta Kluchova
Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre