Môj spoločník- samota

Príbeh, ktorý pochopí iba opatrovateľ/ka

Nie je deň ako deň a kvet  nepodobá sa kvetu. I ja mám náladu raz takú a raz onakú… A keďže bolo pekne, vybral som sa von kvôli vzduchu, nadýchať sa a vyvetrať si hlavu… a možno prísť na nové myšlienky.

Ťažký týždeň som mal a tak som sa túlal len tak, po parku, nabrať silu zelene a pozrieť si, aký je módny trend.

Pristavil som sa pri výklade. Pozerám a zrazu, vedľa mňa stojí, pozdraví ma slušne, ako sa patrí  a vraví mi:

“Máš nohavice, čo uleteli času… vymeniť by ich bolo treba.”

Bez toho, aby som sa obzrel, mu odpovedám:

“Pravdu máš. Ale dnes nie, až neskôr. A z druhého výkladu sveter, vetrovka pekná, asi akcia a aj cena by bola dobrá.”

Vraví mi:

“Čo pozeráš? To je iná móda.”

A ja mu na to:

“Je to všetko iné… svet sa ženie dopredu aj v tom, čo sa nosí…”

Chcel som sa ho spýtať, či sa tiež nudí, ale ma predbehol, vraj, odkiaľ som, čo tu robím  a či sa mi darí… Tak som mu začal rozprávať a hovoril som asi hodinu, odkiaľ som a čo robím… A on, že pozná takých ľudí, čo museli za prácou von a že či som si to dobre zrátal…  teplo domova a rodinu,   za peniaze vymenil…

Vravím mu:

“Doma práce niet, účty treba platiť… Žena doma čaká- krv a mlieko, deti do školy chystá… Večer na skype hodíme reč, ako ju milujem a ako mi veľmi chýba…, čo bolo  tu a čo ma doma čaká, čo treba opraviť, vymeniť a  kúpiť nové,  keď sa vrátim…”

Cely čas počúval, iba občas mi do reči skočil. Pritakával, že to pozná. Celú dobu som sa cítil dobre. Všetkému rozumel a za pravdu mi dával, ba dokonca ma vypočul a nezunoval som sa mu.

Blížilo sa k hodine, kedy som už späť musel a vravím mu, že zajtra pôjdem znova von, či dáme zasa reč. Nevravel nič, iba akosi stmavol, ako slnko zachádzalo… Keď som odtrhol zrak od výkladu a pozrel na neho, pri mne stál môj vlastný tieň…

Ešte dobre že som tu  cudzí, pokladali by ma za blázna. Unavený z namáhavej práce, rozprával som sa celý čas s odrazom vo výklade a so svojim vlastným tieňom. Rozprával som sa sám so sebou…

Ale inak som zdravý a o dva dni cestujem domov…

Opatrovateľ Pavel

Máte tiež svoj opatrovateľský príbeh, o ktorý sa radi podelíte? Napíšte mi na email: marta.kluchova@gmail.com

Rada Váš príbeh sprostredkujem čitateľom, ktorých zaujíma opatrovateľský svet a častokrát neľahký, ale aj zaujímavý opatrovateľský život.