Ďakujem, mám sa dobre

Pýtajú sa vás ľudia, ako sa máte? Čo im odpoviete? Ja vždy odpoviem, že sa mám dobre. Som zdravá, mám rodinu a prácu, mám strechu nad hlavou a každý deň jedlo na stole.

Kedysi som sa veľa sťažovala. Dôvod sa vždy našiel. Keď poslúchali deti, problémy robil niekto iný. Keď som bola chorá, nemohla som chodiť do práce a nemala som peniaze. Keď som mala prácu a peniaze, bola som unavená a nemala som čas a tak ďalej, stále dokola. Vždy bolo na čo sa sťažovať.

Nadávanie na okolnosti, na osud, na vládu, atď., sa stalo akýmsi národným športom. Vyžívame sa vo fňukaní a sťažovaní, počúvame iných sťažovateľov, aby sme sa uistili, že nielen my, ale aj iní, majú biedny život plný prehier. Ľudia radi vyplakávajú a nechávajú sa ľutovať. Ako keby sme sa báli tešiť zo života, ako keby sme mali strach, že šťastie potom uletí.

Áno, aj ja som taká bola. Lenže, zbavovať sa zodpovednosti za vlastný život sa donekonečna nedá. Vyžívať sa vo svojom trápení mi nič dobré neprinieslo. Ani úľavu, keď, tak len na chvíľu, ani vyriešenie problémov. A mnoho radosti do duše mi neprinieslo ani počúvať iných sťažovateľov.

Uvedomila som si, že mám na výber a že každý má na výber.

Buď budem celý život len fňukať a nadávať na osud, alebo budem hrať s kartami, aké som dostala a vyberiem si z nich to najlepšie. Zameriavať sa na to, čo je v mojom živote dobré a viac si to vážiť. Prestať sa sťažovať a fňukať a byť vďačná, za to čo mám. Vedome vyhľadávať to dobré v mojom živote. Hovorí sa tomu HRA NA RADOSŤ. A pomáha to.

Život sám o sebe nie je zlý. Každému niečo dal a niečo vzal. Je zbytočné, pozerať na to, čo majú iní a ja nie. Berieme ako samozrejmosť, že máme dve ruky, dve nohy, oči, ktoré vidia farby a uši, ktoré počujú hudbu a pritom by to tak vôbec nemuselo byť. Tak prečo sa z toho netešiť?

Nedávno som po dlhšom čase stretla známu. Klasický rozhovor:

“Ahoj, ako sa máš? Ďakujem, mám sa veľmi dobre. Jááj, tak to sa máš, to si málokto môže povedať.”

Pokúsila som ja jej vysvetliť, že každý môže, záleží , ako to má nastavené v hlave. A jej odpoveď?

“V hlave to môžeš mať nastavené, ako chceš, keď Ti chýbajú peniaze, je ti to na nič!”

Vôbec sme sa jedna druhú nepochopili a v oboch z toho rozhovoru zostal zlý pocit.

Kedysi som aj ja rozmýšľala týmto spôsobom a k čomu to bolo? Veď máme len jeden život a ja ho určite nechcem prefňukať.

PENIAZE NIE SÚ ODPOVEĎ!

Čím viac máte, tým viac míňate a nespokojná myseľ zostane aj tak nespokojná.

Všetko je v hlave. Nezáleží na vonkajších okolnostiach, tie sa môžu zmeniť. Dnes už sa nesťažujem. Už iba ďakujem. ĎAKUJEM ZA VŠETKO, ČO MÁM.

A vždy, keď sa ma spýtate, ako sa mám, určite odpoviem: “ĎAKUJEM, MÁM SA VÝBORNE”

Ak sa vám môj článok páčil, lajkujte a zdieľajte. Môžete si tiež stiahnuť ZDARMA môj e-book SOM OPATROVATEĽKA- DVA ŽIVOTY JEDNEJ ŽENY. E-book je zdarma na stihanutie TU.