Začiatok turnusu – už teraz mi je smutno

Opatrovateľky seniorov v cudzine niekedy trpia osamelosťou, cítia sa opustené, odrezané od sveta, je im smutno. Často sa stretávam s otázkami typu:

Ešte som len nastúpila do práce a už teraz mi je smutno. Ako tu mám vydržať celý turnus? Rodina je hrozná, zle sa u nich cítim. Keby som nepotrebovala peniaze, tak by som tu nebola. Chcem byť doma s mojou rodinou. Dva týždne v práci sú pre mňa ako dva mesiace…“

Tieto stavy a nálady veľmi dobre poznám, pretože som si nimi veľa krát prešla a prechádzam. Za sedem rokov práce v Rakúsku a pred tým v Nemecku som si vymyslela a vypracovala rôzne pomôcky po ktorých siaham, keď mi je smutno za domovom.

1.) Mám jednu terapiu, ktorú som aktívne používala, keď som sa necítila dobre v rodine. Vždy, keď som mala chvíľku voľna, sadla som si k internetu, prechádzala rôzne stránky a skupiny zamerané na pracovné ponuky a čítala inzeráty na prácu. Fakt mi pomáhala myšlienka, že tam, kde som, je to iba prechodná stanica a je veľa iných možností a iste sa časom nájde aj niečo oveľa lepšie.

Cieľom tejto „zábavky“ nie je ani tak to- nájsť si novú prácu (aj keď v prípade, že sa to podarí je to super bonus), ale skôr ide o ten psychologický efekt, keď si človek aktívne zisťuje možnosti a uvedomuje si, že vždy mám na výber – zostať, alebo odísť.

Vždy máme na výber – zostať, alebo odísť.

2.) Pomáha aj strihať meter, ako kedysi vojaci na vojne. A tiež písať si denník. Človeku sa uľaví, keď dá myšlienky na papier.

Kto rád číta knihy, alebo lúšti krížovky, je to dobrý spôsob, ako zamestnať hlavu a nemyslieť na svoj smútok. Do kategórie zamestnávania hlavy patrí aj učenie sa niečoho nového. Môže to byť jazyk, alebo čokoľvek iné, čo vás zaujíma.

Ak sa v práci neviete sústrediť a nedarí sa vám zamestnať hlavu, skúste zamestnať telo. Poriadne si zacvičte, alebo si choďte zabehnúť. Vyplavíte endorfíny a urobíte niečo pre svoje zdravie aj postavu.

Potom sú tu takzvané rýchlovky na zlepšenie nálady a to je vôňa, farby, kvety, čerstvý vzduch, malá kocka čokolády, veselá hudba (tzv. vypalovačky), atď…

Môžete si obliecť pestrú blúzku, kvapnúť na seba trocha peknej voňavky, privoňať k esenciálnemu oleju, kúpiť si do vázy kvety (ak ich máte v záhrade, tým lepšie). Vytáča vás rodina klienta? Vybehnite na pár minút na vzduch, alebo si otvorte okno a zhlboka dýchajte. Čerstvý vzduch robí zázraky. Ak si na to zvyknete, nič vás len tak nevytočí.

Snažte sa nasať čo najviac denného svetla. Ak musíte byť zavretá v starom tmavom dome s malými oknami a ešte sama so starým človekom, niet sa čo čudovať, že vás valcuje depka. Ak sa dá, choďte veľa do prírody. A ak sa to nedá riešiť inak, aspoň sa veľa zdržiavajte pri okne.

3.) Komunikujte so svojimi blízkymi každý deň. Internet je svet neobmedzených možností a od kedy zlacneli roamingové hovory, dá sa už aj telefonovať domov pomerne lacno.

Keď som pred šiestimi rokmi začínala v Nemecku, nemala som internet a denne som volala deťom. Jeden taký telefonát ma vyšiel 5 eur, nechcite vedieť, aká mi prišla faktúra. Asi si teraz ťukáte na čelo, že načo som išla robiť von, keď som potom pretelefonovala toľko peňazí. Ja som tam ale nevedela vydržať bez kontaktu s deťmi, do vtedy som bola naučená byť s nimi denne, bolo to prvý krát, čo som odišla na tak dlho z domu preč a bez tých telefonátov by som asi utiekla pešo domov 🙂

4.) Ak je to len trochu možné nájdite si kamošku. Ale nie takú, ktorá iba vyplakáva a sťažuje sa. Pri pozitívne naladenej kamarátke na chvíľu zabudnete na svoj smútok za domovom.

5.) A nájdite si koníček. Alebo sa vráťte k niečomu, čo ste kedysi radi robili a už dlho ste na to nemali čas. Ak vás nebaví čítať, ani učiť sa jazyk, iste nájdete niečo, čo vás baví a na čo doma nemáte čas. Pletenie, varenie, pečenie, maľovanie… je toľko možností…

7.) Rozmaznávajte sa. Z každej výplaty si kúpte niečo pre radosť. Vôbec to nemusí byť nič drahé, vy sama iste viete, čo vás poteší.

Doprajte si horúci kúpeľ, alebo si zafarbite vlasy. Starostlivosť o seba vám prinesie kúsok radosti do duše.

Každé ráno, po prebudení si napíšte zopár vecí, za ktoré ste v živote vďačná. A každý večer pred tým, než zaspíte, porozmýšľajte o celom dni a nájdite v ňom niečo pekné, čo vás aspoň trošku potešilo.

Každé ráno, po prebudení si napíšte zopár vecí, za ktoré ste v živote vďačná. A každý večer pred tým, než zaspíte, porozmýšľajte o celom dni a nájdite v ňom niečo pekné, čo vás aspoň trošku potešilo.

Nemusí to byť nič veľkolepé. Ak sa vám napríklad podarilo uvariť dobrú polievku, tešte sa z toho a pochváľte sa sama pred sebou. Každý deň sa nájde nejaká maličkosť, z ktorej môžete mať radosť, len treba aktívne hľadať. A znova si to zapíšte. Urobte si z toho každodenný rituál.

8.) Majte radi svoje peniaze.

Kedysi nás učili, že peniaze kazia ľudský charakter. Nie je to pravda. Peniaze z nás urobia iba ešte viac to, čím už sme boli.

Kedysi nás učili, že peniaze sú špinavé, plné bacilov, atď…, blbosť. Nie sú o nič špinavšie, ako iné predmety, ktorých sa denne dotýkame. Ak by sme sa chceli vyhnúť baktériám, museli by sme žiť v sterilnom prostredí.

Kedysi nás učili o peniazoch aj mnohé iné hlúposti, ktoré ale máme od detstva vryté tak hlboko do povedomia, že nás dnes ovplyvňujú oveľa viac, než si myslíme. Do práce a hlavne do zahraničia chodíme hlavne pre peniaze. Ak ale svoje peniaze nemáme radi, potom zákonite nenávidíme aj svoju prácu.

Ako sa naučiť mať dobrý vzťah k peniazom? Sú na to rôzne cvičenia.

Z každej výplaty si ušetrite nejakú sumu, ktorú za nič na svete neminiete a tú si potom prinesiete nazad na turnus. Môže to byť napr. 50 eur (ale aj viac, alebo menej, to je na vás). Najlepšie, keď si ju rozmeníte na čo najdrobnejšie bankovky a mince, aby to vyzeralo, že je toho veľa.

A potom sa s nimi hrajte. Maznajte sa s nimi, privoniavajte k nim, nechajte ich na seba padať ako dážď. A vždy, keď máte ťažkú chvíľu, zoberte si ich do ruky a predstavujte si, tú peknú sumičku, ktorá k nim pribudne na konci turnusu. To vám uľahčí čakanie na „fajront“.

A rovnakú sumičku, akú si nosíte do práce na „hranie“ si každý mesiac odložte na zvláštny účet, od kiaľ sa nebude dať len tak ľahko vybrať. Nemyslite však na tie peniaze s tým, že si ich odkladáte na horšie časy. Práve naopak, odkladajte si ich na lepšie časy.

Majte radi svoje peniaze, kvôli ktorým chodíte pracovať tak ďaleko od domova a vôbec sa za tú lásku nehanbite.

Majte radi svoje peniaze, kvôli ktorým chodíte pracovať tak ďaleko od domova a vôbec sa za tú lásku nehanbite.

9.) Nájdite si nejaký zabíjač času. Ja napríklad hrávam s babkou človeče. Po štyroch rokoch hrania mi to síce ide na nervy, ale má to jednu pozitívnu stránku. Tým, že každý deň zabijeme dve – tri hodinky hraním, turnus mi utečie oveľa rýchlejšie.

10.) Zakážte si romantiku, slaďáky a sentimentálne pesničky, dojímavé filmy a ženské romány, ktoré vás rozplačú. Tieto aktivity sú dovolené iba doma a tam, kde sa cítite dobre a kde ste šťastné. Radšej pozerajte komédie a zábavné programy a čítajte vtipy. A neľutujte sa. Ani na chvíľku si nepripustite sebaľútosť. Poďakujte sa jej a pošlite ju preč. Ľutovať seba samú a rochniť sa vo svojej sebaľútosti je to najhoršie, čo pre seba v danej chvíli môžete urobiť. Dá sa to natrénovať, lebo to, ako myslíme, je iba zvyk (alebo zlozvyk)

Myslite na to, že nič netrvá večne a každý, aj ten najdlhší turnus sa raz skončí.

A popri opatere vašich klientov sa rovnako poctivo starajte aj o seba.

Na záver by som ešte chcela dodať, že aj poplakať si občas treba, keď to duša potrebuje. Na tom nieje nič nenormálne, že vám je smutno. Nehnevajte sa preto na seba a kľudne sa vyrevte do vankúša. A potom choďte ďalej s úsmevom. Dážď nikdy netrvá večne, znova výjde slnko. Občas si skúste spraviť takú inventúru, dať na papier klady a zápory tejto práce v zahraničí a zhodnotiť, čoho je viac a podľa toho sa zariadiť ďalej.

Máte tiež nejaké tipy na spríjemnenie pracovného turnusu, ktoré som v tomto článku nespomenula? Napíšte mi na email marta.kluchova@gmail.com a pomôžte spríjemniť neľahký opatrovateľský život sebe, mne, aj iným opatrovateľkám.

Želám vám, nech vám to v práci uteká rýchlo a doma pomaly.

Ešte viac tipov na spríjemnenie pracovného turnusu nájdete v mojej knihe DENNÍK OPATROVATEĽKY  

 

Marta Kluchova
Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre