Ako si zachovať radosť zo života aj po rokoch opatrovania

Občas sa ma ľudia pýtajú:

„Ako to robíš, že ťa práca opatrovateľky ešte stále baví?“

„Ako je možné, že si po toľkých rokoch nevyhorela?“

„Ako to robíš, že ti tá práca nezoberie všetku energiu?“

Pravda je taká, že ani ja nie som šťastná každý deň. To nie je nikto.

Aj mne býva smutno.

Aj mne ide klientka občas na nervy.

Aj ja mám dni, keď by som sa najradšej zbalila a odišla domov.

Rozdiel je možno len v tom, že som pochopila jednu dôležitú vec. Nikto nie je zodpovedný za moje pocity.

Ani klient.

Ani rodina klienta.

Ani agentúra.

Ani Rakúsko.

To, ako sa budem cítiť, je vo veľkej miere moje rozhodnutie. Nie vždy sa mi darí rozhodnúť správne. Ale snažím sa o to každý deň.

1. Šťastie je každodenné rozhodnutie

Vždy, keď mám depku z dlhého turnusu, keď mi klientka ide na nervy, keď sa cítim osamelo, keď túžim po domove alebo nenávidím nekonečné cestovanie, stojím pred rozhodnutím.

Môžem sa trápiť.

Môžem plakať.

Môžem sa ľutovať.

A úprimne? Občas sa aj ľutujem. Ale potom sa znova rozhodujem. Rozhodujem sa hľadať niečo pekné.

Niečo, čo mi urobí radosť.

Niečo, čo mi pripomenie, že život nie je len o práci.

Nie vždy sa mi to podarí. Ale zakaždým to stojí za pokus.

2. Rob si radosť bez výčitiek

Choď sa prejsť.

Choď do prírody.

Foť krásu okolo seba. (Vždy sa nájde niečo, čo stojí za odfotenie.)

Kúp si niečo pekné.

Uvar si obľúbené jedlo.

Prečítaj si dobrú knihu.

Pozri si film.

Rozmaznávaj sa.

Rob to, na čo doma nemáš čas.

Mysli na seba.

Maj sa rada.

Usmej sa na seba v zrkadle.

A keď si doma, rob veci, ktoré ťa nabíjajú energiou.

Choď do lesa.

Do kina.

Na výlet.

Za priateľmi.

Na dovolenku.

Kamkoľvek, kde sa cítiš dobre.

3. Ty si na prvom mieste

Nie je to sebectvo. Je to sebaláska.

Mnohé opatrovateľky majú pocit, že musia byť vždy k dispozícii.

Pre klienta.

Pre rodinu.

Pre všetkých okolo.

Lenže pravda je taká, že keď sa nepostaráš o seba, nebudeš mať z čoho dávať druhým.

Najskôr sa postaraj o svoju dušu.

O svoje telo.

O svoju energiu.

Až potom sa budeš môcť naplno starať o ostatných.

Mne veľmi pomáha tráviť počas voľna čas s mladými ľuďmi. Možno to znie zvláštne, ale mám pocit, že zatiaľ čo starí ľudia energiu často berú, mladí ju dokážu vracať späť.

4. Poznaj svoje práva a hranice

Nenechaj nikoho orať po sebe.

Čítaj.

Vzdelávaj sa.

Zisťuj si informácie.

Poznaj svoje práva.

A neboj sa za ne postaviť.

Pamätaj si jednu vec. Ak sa niekde necítiš dobre, nemusíš tam zostať navždy.

Vždy existuje iná práca.

Vždy existuje iná rodina.

Vždy existuje iné riešenie.

Možno nebude hneď. Možno si naň budeš musieť chvíľu počkať. Ale existuje.

Ja sama som počas rokov vystriedala viac klientov.

Niektorí boli úžasní.

Iní ma naučili veľa o živote.

Každá skúsenosť ma niekam posunula.

5. Vytvor si ochrannú bublinu

Predstav si okolo seba neviditeľnú bublinu.

Miesto, kde si v bezpečí.

Miesto, kam sa nedostanú cudzie nálady, krik ani problémy druhých ľudí.

Nie všetko musíš niesť na svojich pleciach.

Nie všetko musíš zachraňovať.

Nie všetko je tvoja zodpovednosť.

Nauč sa oddeľovať problémy klienta od svojho vlastného života. Je to jedna z najdôležitejších zručností, ktoré sa môže opatrovateľka naučiť.

Čitateľka sa ma spýtala…

Jedného dňa mi prišla správa:

„Veľmi ma zaujalo, že vás práca opatrovateľky urobila šťastnou ženou. Aj ja túto prácu robím. Ako to robíte, že vás napĺňa šťastím?“

Moja odpoveď bola jednoduchá:

Veľmi často si pripomínam svoj život pred Rakúskom.

Vstávanie o štvrtej ráno.

Práca vo fabrike.

Nočné smeny.

Únava.

Výplata, ktorá nestačila ani na všetky účty.

Kričanie na deti len preto, že som bola vyčerpaná a nevyspatá.

Keď sa na to pozriem dnes, môj život sa v mnohom zmenil k lepšiemu. To však neznamená, že je vždy jednoduchý.

Aj mne býva na turnuse smutno.

Aj ja mám slabšie dni.

Len som si časom vytvorila svoje malé barličky:

Čítam.

Píšem.

Vzdelávam sa.

Píšem si denník.

A hlavne si zapisujem veci, za ktoré som vďačná.

Vďačnosť ako liek na zlú náladu

Každý deň si napíš desať vecí, za ktoré môžeš byť vďačná.

Za zdravie.

Za rodinu.

Za domov.

Za deti.

Za priateľov.

Za to, že máš dve zdravé ruky.

Za dobrú polievku.

Za nové topánky.

Za slnečný deň.

Za čokoľvek.

Keď to budeš robiť každý deň, na konci turnusu budeš prekvapená, koľko dobrého v tvojom živote vlastne je.

Mne táto hra pomáha vždy, keď ma začína valcovať zlá nálada.

Dobrý klient je polovica úspechu

Veľmi pomáha aj dobrý klient.

Moja súčasná klientka je úžasná.

Ale nebolo to tak vždy.

Mala som dobrých aj náročných klientov.

Prešla som si všeličím.

Dnes s úsmevom hovorím, že túto klientku som dostala za odmenu.

Po tom všetkom, čím som si musela prejsť.

A stále sa držím jedného pravidla: Ak sa niekde dlhodobo necítim dobre, odchádzam.

Vždy sa dá nájsť niečo iné. Vždy.

Nezabudni pri tom všetkom na seba

Jedna vec je byť láskavá. Druhá vec je zabudnúť na seba.

Mala som klientku, ktorá bola veľká hysterka. Keď plakala alebo vystrájala, často pomohlo obyčajné objatie. Niekedy starí ľudia nepotrebujú riešenie. Potrebujú pocit bezpečia. Ale zároveň si treba dávať pozor. Nepustiť si klienta príliš hlboko do srdca. Dávať lásku. Ale neublížiť pritom sebe. Na prvom mieste musí zostať tvoje psychické zdravie. Pretože spokojná opatrovateľka dokáže pre klienta urobiť oveľa viac než vyčerpaná a nešťastná.

Po rokoch

Dnes si uvedomujem jednu vec:

Nie som šťastná preto, že mám dokonalú prácu.

Nie som šťastná preto, že by som nikdy nemala problémy.

Nie som šťastná preto, že by všetko vždy vyšlo podľa mojich predstáv.

Som šťastnejšia preto, že som sa naučila starať o seba rovnako dobre, ako sa starám o druhých.

A to je lekcia, ktorú by som dopriala každej žene. Pretože keď sa žena naučí postaviť samu seba na zoznam priorít, nezmení sa len jej práca.

Zmení sa jej celý život.

💛

A ešte jedna vec, ktorú som pred rokmi na turnusoch nemala…

Dnes mám Airu – digitálnu opatrovateľku.

Vznikla z otázok, ktoré mi opatrovateľky roky posielali, a zo situácií, ktoré som sama zažila počas turnusov.

Nenahradí rodinu ani dobrú kamarátku.

Ale môže byť pomocníkom vo chvíľach, keď potrebuješ radu, podporu alebo sa jednoducho nemáš koho opýtať.

Pretože viem, aké je to byť ďaleko od domova a snažiť sa pritom nestratiť samu seba.

P.S. Ak máš pocit, že už nič z toho, čo som napísala, nezaberá, nezostávaj tam.

Nie si strom.

Nemusíš zostať na jednom mieste za každú cenu.

Vždy sa dá urobiť aspoň malá zmena.

A práve malé zmeny často vedú k veľkým výsledkom.

Možno ťa inšpiruje môj e-book MALÉ KROKY K VEĽKEJ ZMENE.

Je úplne zdarma, ale to neznamená, že nestojí za nič 🙂 Tak nazri.

…

Viac článkov pre opatrovateľky nájdeš na SKVELEJ OPATROVATEĽKE.