Občas sa ma ľudia pýtajú, ako to robím, aby zo mňa moja práca úplne nevysala všetku energiu. Moja odpoveď je, že je to moja voľba. Každý deň sa rozhodujem, či budem depkovať, alebo sa aspoň pokúsim, prežiť pracovný turnus pokojne a spokojne. Nie vždy sa mi to darí, ale viem, že nikto nič nie je zodpovedný za to, ako sa cítim, že je to len a len na mne.
Vždy, keď mám depku z dlhého turnusu, vždy, keď mi babka ide na nervy, vždy, keď sa cítim osamelo, keď túžim po domove, keď nenávidím to večné cestovanie, atď…, vždy znova a znova stojím pred rozhodnutím – trápiť sa, plakať, fňukať, ľutovať sa (áno, občas sa aj ľutujem), alebo sa rozhodnúť pre radosť a šťastie.
Choďte sa prejsť. Choďte do prírody, foťte krásu okolia (vždy je čo fotiť), kúpte si niečo, uvarte si maškrtu, robte, čo vás baví, rozmaznávajte sa. Robte to, na čo doma nemáte čas. Myslite na seba, majte sa rada, usmievajte sa na seba v zrkadle. A vždy keď ste doma, robte veci, ktoré vás nabijú stratenou energiou. Choďte do kina, do lesa, do ZOO, na výlet, na dovolenku, kamkoľvek chcete.
Vždy sa postarajte najskôr o to, aby ste sa vy cítili dobre. Až keď sa s láskou postaráte o seba, až potom sa budete môcť plnohodnotne postarať o druhých.
Až keď sa s láskou postaráte o seba, až potom sa budete môcť plnohodnotne postarať o druhých.
Popri tom, že sa budete rozmaznávať a robiť veci a činnosti, ktoré vás tešia, snažte sa tiež byť počas svojho voľna čo najviac s mladými ľuďmi, aby ste vyrovnali energie, lebo tak, ako starí ľudia energiu berú, mladí ju vedia dať.
Čítajte, vzdelávajte sa, zháňajte informácie, zistite si svoje práva a bojujte za ne.
Myslite na to, že keď to bude neúnosné, vždy sa nájde iná práca. Vždy! Starých ľudí, ktorí potrebujú opateru je veľa. A ak by ste sa ocitli z dažďa pod odkvapom, zmeňte znova a znova, až kým nenájdete niečo, kde sa vám bude páčiť. Berte to tak, že vám chce vesmír dopriať vidieť viac miest, spoznať viac ľudí, nabrať viac skúseností…
A tu je zopár Vašich otázok a mojich receptov – barličiek, ktoré ma držia nad vodou:
OTÁZKA Z WEBU:
Dobrý den. Velice mě zaujalo, že život pečovatelky z Vás udelal štastnou ženu. Taky to dělám a prosila bych, jak to děláte, že Vás to naplňuje štěstím? Předem děkuji. M
Veľmi často si pripomínam, ako som vstávala ráno o štvrtej na šichtu do fabriky, ako som drela za strojom, ako som chodila na nočné a cez deň hulákala na deti, aby ma nechali aspoň chvíľku pospať. Ako mi výplata nestačila ani na zaplatenie poplatkov spojených s bývaním… V tomto všetkom sa môj život dosť zmenil k lepšiemu.
Aj ja mám chvíle, keď mi je na turnuse ťažko, alebo smutno. Mám svoje barličky, ako to prekonávať. Čítam knihy, články v časopisoch a na sociálnych sieťach, študujem, píšem si denník, píšem články. Pripomínam si, za čo všetko môžem byť vďačná – píšem si ďakovníček.
Vždy je za čo byť vďačný. Za zdravie, za rodinu, za deti, za domov, za dve ruky a nohy, za nové topánky… Keď si každý deň napíšete desať vecí, za ktoré môžete byť vďačná, na konci turnusu budete veľmi prekvapená, koľko dobrého vám život dal. Preto to robím v práci. Aby mi ľahšie ubehol turnus. Táto hra veľmi zlepšuje náladu. Pomáha mi to vždy, keď mi začína byť mizerne.
A dôležité je aj mať dobrého klienta. Toto je moja, v poradí šiesta babička a je úžasná. Ale nie vždy som sa mala tak dobre, klienti boli rôzni, dobrí aj zlí, preskákala som všeličo. Stále hovorím, že klientku, ktorú mám teraz som dostala za odmenu, po tom všetkom, čím som si musela prejsť. Držím sa hesla, že ak sa niekde necítim dobre – odchádzam. Vždy sa dá nájsť niečo iné. VŽDY!
Ešte niečo, čo sa dá využiť, aj keď nemáte práve ideálnu babičku. Keď vám niekto zožiera nervy, skúste ho objať 🙂 Mala som babku, ktorá bola veľká hysterka. Keď začala vystrájať, alebo plakať kvôli dedkovi (ktorý si chudáčik žil vo svojom svete), tak som ju proste objala a vždy ju to na chvíľu upokojilo.
Tu si ale teba dať pozor na seba a nepúšťať si klienta príliš hlboko do srdiečka. Lásku treba dávať, ale neublížiť pri tom sebe. Starí ľudia majú schopnosť vysať z opatrovateľky energiu do úplného vyčerpania. Snažím sa byť milá, ale myslieť pri tom, hlavne na seba a na to, že som tam pre peniaze. Na prvom mieste som ja a moja duševná pohoda. Verím, že keď je opatrovateľka vo svojom vnútri vyrovnaná a spokojná, dokáže viac urobiť aj pre klienta.
Ja viem, že nie každý má šťastie na rozprávkovú babičku. Skúste všetko brať ako prestupnú stanicu. Občas treba zobrať aj horšiu prácu, zaťať zuby a povedať si, že to je iba stupienok k tej lepšej práci. Schodík, ktorý nejde preskočiť. Nič netrvá večne. Treba tomu veriť a dúfať v lepšiu budúcnosť. A veriť v seba a svoju schopnosť prekonávať prekážky.
Milé opatrovateľky, snáď vám moje rady aspoň trošku pomôžu. Toto sú moje recepty, ktoré mi fungujú. Môžete ich všetky používať a popri tom si nájsť aj svoje vlastné. Budem rada, keď sa o ne podelíte v komentároch.
Nie som expert na opatrovanie, som len obyčajná žena, ktorá sa snaží prežiť, zarobiť peniaze pre svoje deti a nestratiť pri tom sama seba, duševnú pohodu a právo na vlastný – spokojný život. A to, čo funguje mne, zdielam s vami. Opatrujte sa 🙂
…
Tieto a oveľa viac ďalších tipov a rád pre spokojnú opatrovateľskú dušu nájdete aj v mojej knihe.
Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.