Ako babka k novému domovu prišla/ 2.časť

Prvú časť príbehu o babke Iren nájdete TU.

Babka Iren nakoniec dopadla presne tak, ako nechcela.

Istý čas si ešte s opatrovateľkou Majkou pekne nažívali, až kým sa nestalo, čo sa stať nemalo. Iren dostala mozgovú príhodu. Stalo sa to v čase, keď bola Majka doma na Slovensku.

Kolegyňa jej zavolala, že Iren je v nemocnici a že asi budú istý čas bez práce. Majka to pár týždňov neriešila, veď ,,Iren sa zotaví, dajú ju do poriadku a ja si aspoň oddýchnem”, vravela si. Lenže týždne ubiehali jeden za druhým, ako voda a nič sa nedialo. Majka niekoľko krát telefonovala s príbuznými, kedy už sa bude môcť vrátiť do práce a vždy sa jej dostalo odpovede, že Iren musí ešte zopár týždňov zostať v nemocnici a potom sa uvidí. Že dajú vedieť, keď budú vedieť viac.

Majka sa rozhodla Iren navštíviť v nemocnici. Ireniným príbuzným to však bolo nie veľmi po vôli. Úplne prestali s Majkou komunikovať. Prečo, to sa Majka dozvedela o pár dní neskôr. Plánovali dať Iren do domova dôchodcov a dom predať.

Čo plánujú urobiť sa Majka dozvedela od kolegyne Zuzky, ktorá si bola v dome pre veci a popri tom vzala veci aj Majke, aby tam nemuseli cestovať obe. Pohľad, ktorý sa jej naskytol ju vôbec nepotešil. Príbuzní začali postupne vypratávať dom. Irenine veci, ktoré jej boli tak milé, boli pobalené v igelitových taškách a uložené v garáži, pripravené na vyhodenie.

Iren nemala o ničom ani tušenia. Keď bola Majka za ňou v nemocnici, tešila sa domov. Neskôr za ňou zašla Zuzka do domova dôchodcov, rozlúčiť sa. Iren nechápala, prečo ,,rozlúčiť”.

,,Veď ja sa o dva tri týždne vrátim domov, len ma ešte musia trocha preliečiť.” Vravela.

Príbuzní jej nič nepovedali, vedeli, že by jej to zlomilo srdce. Isto ani nevedela, čo jej dali podpísať, plne im dôverovala. A čakala a čakala. Na návrat domov, do jej milovaného domu, kde chcela umrieť. Úbohá Iren, keby tak vedela pravdu, zabilo by ju to. Tak jej radšej klamali a nechali ju čakať a dúfať. Kto vie, ako dlho?!!

A čo sa stalo s Majkou a Zuzkou? Chceli sa o Iren starať ďalej. Naozaj chceli. Čo na tom, že už nebude taká mobilná, ako pred tým… Čo na tom, že bude mať plienky… Veď im bola ako rodina. Ale opatrovateľky v týchto veciach nemajú nijaké slovo. Rozhodujú príbuzní…

Ako to už v našej práci chodí, našli si iných klientov, inú prácu. Ale ľúto im bolo. 7 rokov je kus života. A Iren bola dobrá klientka. Najlepšia, akú kedy mali…

………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………

Marta Kluchova

Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?

ROZUMIEM VÁM!

Aj ja som Opatrovateľka.

Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.