Vy sa pýtate, ja odpovedám: Ako som sa dostala k práci v zahraničí?

Často sa ma ľudia pýtajú, ako som začínala, ako som sa dostala von, cez akú agentúru, či som vedela jazyk, či som sa nebála… ???

Skúsim vám to stručne zhrnúť.

Keď som pred rokmi začala uvažovať o práci v zahraničí, netušila som, ako to urobím a pretieklo veľa vody, než som sa od myšlienky dostala k realizácii. Nikdy som sa okrem ruštiny neučila nijaký cudzí jazyk, tak prvým krokom bol kurz nemčiny v najbližšej jazykovej škole, ktorá bola po ruke.

Do kurzu som chodila so ženami, ktoré sa pripravovali na prácu opatrovateľky v nemecky hovoriacich krajinách.

Keďže som v tom čase nevidela žiadnu inú cestu, ako sa k robote vonku dostať, ďalším logickým krokom bol opatrovateľský kurz.

Kurz som dokončila a na čas som sa vrátila ku svojej práci za pásom slovenskej fabriky. Nevidela som totižto žiadnu cestu, ako skončiť s týmto uponáhľaným životom, kedy som poznala iba cestu do práce a nazad. Túžila som žiť inak. Túžila som cestovať, spoznať iné krajiny. Ale nevedela som, ako to urobiť.

Vtedy som ešte nepoznala nijakých sprostredkovateľov práce, nemala som ani nikoho známeho, kto by mi s prácou v zahraničí pomohol, nebola som aktívna na fb a nemala som ani tušenia, že existujú nejaké opatrovateľské skupiny, kde sa dajú čerpať informácie. Zháňať si prácu sama s mojou slabou nemčinou, bolo pre mňa nemysliteľné. Tak som sa začala obzerať po solídnej agentúre, ktorá by mi v začiatkoch pomohla.

V hlave som mala myšlienku, že vycestujem cez agentúru, vyskúšam si prácu opatrovateľky, vyskúšam si život v zahraničí, naučím sa jazyk a potom sa rozhodnem, ako ďalej.

Usilovne som začala googliť a zháňať si na internete informácie. Na agentúru s ktorou vycestujem som si určila dve kritériá:

1. Bez poplatkov
2. Ako zamestnanec.

Prečo ako zamestnanec? Medzi tým som si už zistila, že opatrovateľky v Rakúsku robia na rakúsku živnosť, z čoho som v tom čase bola dosť vydesená. Nikdy pred tým som nepodnikala, nikdy som nemala otvorenú živnosť ani na Slovensku, nieto ešte v Rakúsku.

Tak som sa pre začiatok rozhodla zamestnať v slovenskej agentúre, aby za mňa platili odvody a aby pre mňa platil slovenský zákonník práce, ktorý som poznala a ktorého som sa mohla držať.

Na začiatok to bola pre mňa ideálna cesta. Vyrazila som teda do Nemecka a všetko prebehlo relatívne hladko.

Neskôr, keď som už bola ostrieľanejšia, nabrala som skúsenosti, zlepšila som si nemčinu, som odišla pracovať do Rakúska, tento krát už nie ako zamestnanec, ale na vlastnú – rakúsku živnosť a tým pádom aj za lepšie peniaze.

Toto bola moja cesta za zárobkom v zahraničí. A ako ste začínali vy? Tak isto cez agentúru? Alebo na vlastnú päsť? Či vám prácu dohodila kamarátka? Budem rada, keď mi napíšete a pozdieľate so mnou svoje začiatky. Tie najzaujímavejšie príbehy môžem potom s vašim súhlasom uverejniť na blogu. Budem sa tešiť na vaše príbehy.

Píšte na email: marta.kluchova@gmail.com , alebo správu na moju fb stránku Denník opatrovateľky/Denník mamy

Chceš odo mňa dostávať najhorúcejšie pracovné ponuky do Nemecka? NAPÍŠ MI SPRÁVU