Zastávam názor, že opatrovateľky – kolegyne v jednej rodine, by mali mať podobný životný štýl.
Keď jedna žije v rodinnom dome so záhradou a jej koníčkom je pestovať rastlinky a druha žije celý život na bytovke a záhrada ju nebaví, nebude to fungovať. Tú prvú budú mať opatrovateľky za vtierku, ktorá sa pchá rodine (pretože ju baví čičrať sa v záhradke) a tú druhú bude mať rodina za lenivú (pretože ju nebaví sa čičrať v záhradke).
Pritom aj jedna aj druhá môžu byť skvelé ženy aj výborné opatrovateľky. Fungovať by to mohlo, keby si každá odrobila svojich pár hodín denne a fajront. Ale my, čo sme turnusové, u klientov nie len pracujeme, ale pri nich aj žijeme. A ak chce byť opatrovateľka vnútorne spokojná a vyrovnaná, zákonite si do rodiny klienta prináša svoje zvyky z domova. Ktoré ale nemusí zdieľať aj jej kolegyňa.
A tak sa potom stane, že jedna popri klientovi obrába záhradku, alebo pečie zákusky, robí jej to radosť a rýchlejšie jej utečie turnus, no a tá druhá sa vo voľnej chvíli ide radšej prejsť, alebo si sadne k počítaču, čo potom s nevôľou vníma klient, alebo jeho rodina. A takto vznikajú konflikty medzi opatrovateľkami. Dá sa im predísť tým, že sa kolegyne dohodnú, výjdu si v ústrety. Ale môže to dopadnúť aj tak, že tá, čo sa prispôsobí, je potom v práci nešťastná a čaká netrpezlivo na koniec každého turnusu, čo sa dlhodobo môže odraziť na zdraví.
Keď sa prispôsobí opatrovateľka č. 1, bude sa na turnuse nudiť, nešťastná z toho, že nemôže robiť to, čo má rada (čičrať sa v záhradke, piecť zákusky, atď…), aby ju nemali za pchajku.
Keď sa prispôsobí opatrovateľka č. 2, bude sa cítiť zneužívaní, zdieraná a všetky tie práce bude robiť na silu, len aby ju nemali za lenivú…
Kompromis sa síce dá urobiť vždy, ale vždy je to polovičné riešenie s polovičným výsledkom. Šťastie majú kolegyne, ktoré si ,,sadnú“. To sú potom spokojné aj opatrovateľky, aj klient, aj rodina, skrátka všetci. Ideálny stav.
Preto žienky, nezaujímajte sa pred nástupom do novej práce len o stav klienta, vybavenie domácnosti a zvyky rodiny, ale aj o zvyky kolegyne. Budete tam totižto žiť pol života (toho opatrovateľského) a aby ste sa dokázali postarať o spokojnosť klienta, musíte sama byť spokojná. Inak budú trpieť všetky zúčastnené strany. Opatrujte sa.
PODOBNÉ ČLÁNKY:
Na dobrú striedačku treba mať kus šťastia
…
Chceš so mnou spolupracovať? Napíš mi na fb.
Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.