O tom, prečo by mali mať kolegyne – striedačky podobné zvyky a podobný životný štýl 1. časť

Marta Kluchova2019x

Zastávam názor, že opatrovateľky – kolegyne v jednej rodine, by mali mať podobný životný štýl.

Keď jedna žije v rodinnom dome so záhradou a jej koníčkom je pestovať rastlinky a druha žije celý život na bytovke a záhrada ju nebaví, nebude to fungovať. Tú prvú budú mať opatrovateľky za vtierku, ktorá sa pchá rodine (pretože ju baví čičrať sa v záhradke) a tú druhú bude mať rodina za lenivú (pretože ju nebaví sa čičrať v záhradke).

Pritom aj jedna aj druhá môžu byť skvelé ženy aj výborné opatrovateľky. Fungovať by to mohlo, keby si každá odrobila svojich pár hodín denne a fajront. Ale my, čo sme turnusové, u klientov nie len pracujeme, ale pri nich aj žijeme. A ak chce byť opatrovateľka vnútorne spokojná a vyrovnaná, zákonite si do rodiny klienta prináša svoje zvyky z domova. Ktoré ale nemusí zdieľať aj jej kolegyňa.

A tak sa potom stane, že jedna popri klientovi obrába záhradku, alebo pečie zákusky, robí jej to radosť a rýchlejšie jej utečie turnus, no a tá druhá sa vo voľnej chvíli ide radšej prejsť, alebo si sadne k počítaču, čo potom s nevôľou vníma klient, alebo jeho rodina. A takto vznikajú konflikty medzi opatrovateľkami. Dá sa im predísť tým, že sa kolegyne dohodnú, výjdu si v ústrety. Ale môže to dopadnúť aj tak, že tá, čo sa prispôsobí, je potom v práci nešťastná a čaká netrpezlivo na koniec každého turnusu, čo sa dlhodobo môže odraziť na zdraví.

Keď sa prispôsobí opatrovateľka č. 1, bude sa na turnuse nudiť, nešťastná z toho, že nemôže robiť to, čo má rada (čičrať sa v záhradke, piecť zákusky, atď…), aby ju nemali za pchajku.

Keď sa prispôsobí opatrovateľka č. 2, bude sa cítiť zneužívaní, zdieraná a všetky tie práce bude robiť na silu, len aby ju nemali za lenivú…

Kompromis sa síce dá urobiť vždy, ale vždy je to polovičné riešenie s polovičným výsledkom. Šťastie majú kolegyne, ktoré si ,,sadnú”. To sú potom spokojné aj opatrovateľky, aj klient, aj rodina, skrátka všetci. Ideálny stav.

Preto žienky, nezaujímajte sa pred nástupom do novej práce len o stav klienta, vybavenie domácnosti a zvyky rodiny, ale aj o zvyky kolegyne. Budete tam totižto žiť pol života (toho opatrovateľského) a aby ste sa dokázali postarať o spokojnosť klienta, musíte sama byť spokojná. Inak budú trpieť všetky zúčastnené strany. Opatrujte sa.

PODOBNÉ ČLÁNKY:

Na dobrú striedačku treba mať kus šťastia

…

Chceš so mnou spolupracovať? Napíš mi na fb.

Marta Kluchova

Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?

ROZUMIEM VÁM!

Aj ja som Opatrovateľka.

Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.