Nie ste len opatrovateľky. Ste oveľa viac. Nedajte sa zaškatuľkovať

Byť opatrovateľkou je krásne poslanie. Byť dobrou a dlhoročnou opatrovateľkou je rozhodnutie, odhodlanie, často krát sebazaprenie a ustavičná práca na sebe. Nie každého táto práca napĺňa a uspokojuje. A nie každý má na ňu  vlohy. Ak patríte medzi tie ženy, ktoré časť svojho života venujú starostlivosti o iných, patrí vám vďaka a úcta. Nezabúdajte popri svojej ušľachtilej práci na seba. Čas medzi turnusmi, alebo pracovnými šichtami patrí vám a len vy rozhodujete o tom, ako a s kým ten čas strávite.

Niekedy si to robíme aj samé, keď sa snažíme vynahradiť rodine všetky chvíle, ktoré nemôžeme tráviť s nimi, až nakoniec zistíme, že sme v jednom kole a nežijeme vlastný život. Pokiaľ sme tak šťastné, je to v poriadku, ale môže sa ľahko stať, že nás to časom prevalcuje a zrazu si uvedomíme, že už ďalej nevládzeme. Dobré je, keď si to človek uvedomí skôr, než ho skláti choroba, alebo sa mu rozpadnú vzťahy. Rovnováha je potrebná vo všetkom.

• Kamarátka sa mi zdôverila, že ju nechal priateľ po niekoľkoročnom vzťahu, kôli mladšej žene. Na útechu jej povedal, aby nebola smutná, že veď na starobu sa možno dajú znova dokopy a ona ho bude môcť doopatrovať…
• Ďalšia sa mi zase posťažovala, že vždy, keď má medzi turnusmi zaslúžené voľno, chce od nej brat, aby mu strážila deti, veď je opatrovateľka.
• No a do tretice, známa musela nechať prácu v Rakúsku a starať sa o svoju babku po porážke, lebo sa nemal kto. Babka síce mala dcéry, ale veď vnučka je opatrovateľka, tak prečo nie ona? Z čoho bude žiť, o to sa nikto nestaral.

Čo na to povedať? Bolo by to smiešne, keby to v skutočnosti nebolo smutné. Nedopusťte, aby vo vás ľudia videli iba opatrovateľku.

Vždy ma veľmi udivuje, keď turnusová opatrovateľka povie, že v rodine, kde pracuje, nemá nijaké voľno, alebo sa v noci nevyspí. Je to hazardovanie s vlastným zdravím, fyzickým aj duševným.

Blížia sa Vianoce a mnohé opatrovateľky by ich chceli tráviť so svojimi blízkymi, ale netrávia. Nedovolí im to zodpovednosť za klienta, strach o prácu, o peniaze… Samozrejme, ak klient nikoho nemá, nedá sa nechať ho samého. Ale vždy sa dá nájsť nejaké riešenie. Rozhodnite sa tak, aby vám bolo dobre. Myslite nie len na druhých, ale aj na seba.

Každému aj tak nevyhoviete a vždy sa nájde niekto, kto vám bude za niečo robiť výčitky.

Nedajte sa zaškatuľkovať do úlohy večnej opatrovateľky. Je to pasca. Ľudia si zvyknú očakávať od vás, ustavičnú starostlivosť a úslužnosť. Aj v čase, keď by ste mali oddychovať. Naučte sa hovoriť nie, ako v práci, tak aj doma a nemajte z toho výčitky svedomia. Nie ste LEN opatrovateľka. Ste oveľa viac. Ste dcéry, matky, sestry, kamarátky, priateľky, manželky, milenky, ŽENY… Užívajte si a preciťujte na plno každú zo svojich ženských úloh.

…

Prosím, neškatuľkujte ma. Nie som len opatrovateľka. Skrýva sa vo mne oveľa viac. Mám mnoho tvárí. A v živote som si prešla mnohými úlohami a mnohými si ešte prejdem. To, že práve teraz nejazdím na turnusy, neznamená, že sa niečo stalo, alebo že môj život skončil. Neznamená to ani, že keď práve nerobím opatrovateľku v zahraničí, musím ju nutne robiť doma.

A ak práve teraz nejazdím na turnusy, neznačí to, že som na opatrovateľský život zanevrela a nikdy sa k nemu nevrátim. A už vôbec to neznamená, že sa automaticky doma nudím a neviem čo s časom a tým pádom som povinná plniť priania ostatných a žiť ich životy. Znamená to len to, že práve teraz svoj život žijem trošku inak, ako za posledných 8 rokov a že práve žijem trošku inú rolu, nie len tú opatrovateľskú.

Som stále opatrovateľka a o opatrovateľský svet sa denno denne zaujímam, ale som aj o mnoho viac. A práve teraz je to obdobie, keď si dopriavam to ostatné, čo som pri turnusovej práci opatrovateľky dlho odsúvala bokom. A nie so všetkým cítim potrebu sa zdôverovať na sociálnej sieti. A vlastne niekedy ani medzi najbližšou rodinou.

V živote som si prešla mnohými úlohami. Bola som dcéra, sestra, kamarátka, vnučka, milenka, manželka, mama, študentka, roboška, cestovateľka aj opatrovateľka. Mnoho z týchto žien je vo mne stále.

Prvé roky op. života som bola nadšená, neskôr ma eufória prešla a začala som sa cítiť ako v pasci. Posledných pár rokov sa môj život akoby zastavil. Síce som cestovala, ale súkromie sa dlho nikam nehýbalo, hoci som cítila, že potrebujem zmenu. No, neurobila som ju.

Keď cítite, že potrebujete zmenu, urobte ju. Inak ju život urobí za vás spôsobom, ktorý sa vám nemusí páčiť.

A presne to sa mi stalo. Dlho som stagnovala a váhala, či mám ísť za hlasom svojho srdca a zmeniť, čo ma zmeniť lákalo. Zodpovednosť voči iným (voči dlhoročnej klientke, rodine, mojej peňaženke…) ma dlho držala na jednom mieste a zabúdala som na zodpovednosť voči sebe samej. Až to život zariadil za mňa a prinútil ma ku zmene, ktorá sa mi ani trochu nepáčila. Pridlho som váhala. Takže dnes už pár mesiacov na turnusy nejazdím a nie som zďaleka iba opatrovateľka, aj keď sa o opatrovateľský svet stále živo zaujímam a nevylučujem, že sa k nemu vrátim.

Ale som oveľa viac, než len opatrovateľka. Prosím, neškatuľkujte ma.

A nedajte sa zaškatuľkovať.