Opatrovateľská dokumentácia– Dokumentationsmappe je dôležitým nástrojom pri starostlivosti o klienta. Jej úlohou je zabezpečiť ľahšiu spoluprácu medzi kolegyňami – opatrovateľkami, starajúcimi sa o klienta a tiež spoluprácu s lekárom a rodinou klienta.
V opatrovateľskej dokumentácii by mali byť na jednom mieste všetky dôležité informácie, týkajúce sa zdravotného stavu klienta a starostlivosti o neho.
Mapa opatrovateľky tiež slúži opatrovateľke na prezentáciu samej seba, takže v nej majú byť založené aj dôležité dokumety, týkajúce sa samotnej opatrovateľky.
1. Kópia e-card opatrovateľky aj klienta (svoju e-card tam nevyhnutne nemusíte mať, ale lepšie je mať dôležité dokumenty v jednej zložke, aby ste v prípade akejkoľvek nečakanej situácie nemuseli hľadať po kabelkách.)
2. Kópia občianskeho preukazu opatrovateľky
3. Kópia živnosti– Gewerbe
4. Kópia potvrdenia o absolvovaní opatrovateľského kurzu
5. Kópia prihlásenia na prechodný pobyt v At– Meldezettel
6. Zmluva opatrovateľky s rodinou klienta- Wervertrag
7. Profesný životopis, referencie od predošlých klientov (budete potrebovať pri zmene rodiny – klienta)
8. Delegácia potvrdená lekárom, alebo diplomovanou sestrou (v prípade, že musíte vykonávať činnosti ktoré nepatria do kompetencie opatrovateľky)
9. Záznamy o pacientovi, podľa zdravotného stavu (napríklad ak je cukrovkár, meranie cukru v krvi, hnačka, zápcha, alebo iná zmena stavu, úrazy, koľko vypil tekutín a podobne…)
10. Ak máte k dispozícii peniaze na domácnosť klienta, tiež si treba viesť záznamy – Haushaltbuch. V tejto Haushaltbuch si evidujete záznamy o všetkých peniazoch obdržaných na chod domácnosti a o výdavkoch spojených s chodom domácnosti.
11. Ak má klient špeciálnu diétu (cukrovka, alergie…) – je dobré mať zapísané odporúčané jedlá, aj nevhodné, alebo zakázané potraviny
12. Záznamy o tom, aké činnosti vykonávate okolo klienta (napr. umývanie, kŕmenie…) a v domácnosti klienta (varenie, nakupovanie, a.t.ď…)
13. Dôležité telefónne čísla, na ktoré budete telefonovať v prípade kritickej situácie. Na rodinných príslušníkov, na lekára, ale tiež na pohotovosť, požiarnikov, políciu.
14. Denník. Do denníka zapisujete nie len činnosti, ktoré vykonávate v súvislosti s opaterou klienta, ale tiež nezvyčajné situácie, napríklad, ak klient spadol, alebo ak sa zrazu správa inak, než je jeho zvykom.
15. Faktúry– Honorarnotten, ktoré vždy na konci turnusu opatrovateľka vystavuje klientovi. Každá faktúra má mať kópiu. Originál sa odovzdá klientovi, ktorý na základe vystavenej faktúry vyplatí opatrovateľke mzdu a kópiu si odloží opatrovateľka do svojho účtovníctva.
16. Zoznam liekov, ktoré klient pravidelne užíva.
Záznamy o klientovi je dôležité vziať so sebou napríklad keď ide klient do nemocnice.
Záznamy o klientovi treba zachovať dva roky aj po jeho smrti. Záznamy o klientovi je povinná viesť každá opatrovateľka.
Dokumenty týkajúce sa opatrovateľky a netýkajúce sa klienta (napr. kópia e-card opatrovateľky) sú len doporučením, aby bolo všetko dôležité v jednej zložke, pre prípad akejkoľvek kontroly.
Záznamy, týkajúce sa opatrovateľky (živnostenský list, opatrovateľský kurz, občiansky preukaz, profesný životopis, referencie od predošlých klientov) potrebuje opatrovateľka pri hľadaní novej práce aj pri príchode do novej rodiny.
Tento článok je iba doporučením. Každá opatrovateľka pracujúca na živnosť by mala byť hlavne samostatne mysliaca, zodpovedná bytosť, schopná sa zodpovedne rozhodnúť, ktoré dokumenty vo svojej mape potrebuje mať a ktoré nie.
Mapa opatrovateľky nemusí vyzerať presne ako na obrázkoch. Opatrovateľka si môže sama založiť akýkoľvek zošit, v ktorom si bude viesť všetky potrebné záznamy.
E-book zdarma: AKO ZAČAŤ OPATROVAŤ
E-book zdarma: PRVÝ TURNUS BEZ STRESU
E-book zdarma: AKO SI ZÍSKAŤ DôVERU KLIENTA HNEĎ V PRVÝCH DŇOCH
E-book: Malé kroky k veľkej zmene po 50
MALÉ RITUÁLY PRE KRÁSU A DUŠEVNÚ POHODU ŽENY PO 50-KE
.
Poznáš ten pocit, keď máš všetko „tak nejako v poriadku“… a napriek tomu cítiš, že to nie je ono? Práca ťa už nenapĺňa. Peniaze sotva stačia. A vnútri máš tichý hlas, ktorý sa pýta:
„Je toto naozaj všetko?“
Nie si v tom sama.
Veľa žien po štyridsiatke a päťdesiatke sa dostane do bodu, kde už nechcú len prežívať. Nechcú však ani riskovať všetko, čo roky budovali.
Chcú zmenu. Ale rozumnú. Postupnú. Reálnu.