🤖 V posledných mesiacoch sa o umelej inteligencii hovorí všade.
👉 Píše texty
👉 odpovedá na otázky
👉 pomáha vo firmách
A možno ti už napadla otázka:
👉 „A čo ak raz nahradí aj mňa?“
Čo ak raz nebude treba opatrovateľky?
Čo ak namiesto nás budú pri senioroch stroje?
Poďme si to povedať úprimne.
To sa nedá poprieť.
Vie:
A áno…
👉 niektoré veci vie robiť rýchlejšie a presnejšie ako človek.
A tu je ten rozdiel.
Opatrovateľka nerobí len úkony.
👉 Ona v tej rodine žije.
👉 Ona vníma náladu.
👉 Ona vidí, keď „niečo nie je v poriadku“ – aj keď to nikto nepovie nahlas.
Vieš, čo umelá inteligencia nedokáže?
👉 Nedokáže byť prítomná ako človek.
Možno si si to ani nikdy takto nepomenovala…
Ale ty nie si len „pracovná sila“.
Ty si:
A toto sa nedá naprogramovať.
Práca opatrovateľky má jednu zvláštnosť:
👉 ty nechodíš len do práce
👉 ty tam na čas aj žiješ
Prispôsobuješ sa:
A postupne si buduješ vzťah.
Nie vždy jednoduchý.
Ale skutočný.
Krátka odpoveď?
👉 Nie.
Dlhšia odpoveď?
👉 Umelá inteligencia môže pomáhať.
Ale nenahradí to, čo robí opatrovateľka najviac.
👉 ľudskosť
Toto je fér povedať.
Niektoré veci sa zmenia.
Umelá inteligencia bude:
A možno…
👉 pomôže aj tebe zvládnuť turnus s menším stresom.
Ak máš niekedy pocit, že tvoju prácu „môže robiť hocikto“…
tak si spomeň na toto:
👉 nie každý človek dokáže robiť to, čo robíš ty
A už vôbec nie stroj.
💛 Pretože opatrovanie nie je len o tom, čo robíš.
Ale o tom, kým pre toho človeka si.
…
Ako opatrovateľka si nenahraditeľná pre človeka, o ktorého sa staráš. Ale občas sa aj ty potrebuješ o niekoho oprieť. A stáva sa, že práve vtedy, keď to potrebuješ najviac, nikto nie je po ruke a ani na telefóne. O tom, ako ti vie AI pomôcť na turnuse, si prečítaj tu: https://www.martakluchova.sk/ked-nemas-komu-zavolat-ako-ti-umela-inteligencia-podrzi-chrbat-na-turnuse
Poznáš ten pocit, keď máš všetko „tak nejako v poriadku“… a napriek tomu cítiš, že to nie je ono? Práca ťa už nenapĺňa. Peniaze sotva stačia. A vnútri máš tichý hlas, ktorý sa pýta:
„Je toto naozaj všetko?“
Nie si v tom sama.
Veľa žien po štyridsiatke a päťdesiatke sa dostane do bodu, kde už nechcú len prežívať. Nechcú však ani riskovať všetko, čo roky budovali.
Chcú zmenu. Ale rozumnú. Postupnú. Reálnu.