Opatrovateľky na cestách i necestách/ Ohľaduplnosti nikdy nieto nazvyš

Na facebooku som narazila na status. Týkal sa vzájomnej ohľaduplnosti medzi cestujúcimi opatrovateľkami. Fajčiarka si na sociálnej sieti posťažovala, že počas výmeny opatrovateliek vybehla z auta, aby si vystrela ubolený chrbát a nohu do ktorej ju chytal kŕč. No a keď už bola vonku, tak si aj zapálila. Na čo dostala od spolucestujúcej nepríjemnú otázku, či nemôže vydržať bez cigarety?!! Dosť ju to urazilo.

Urazené sa však cítili obe. Jedna preto, že sa jej nedostalo pochopenia pre jej ubolený chrbát a chuť spríjemniť si dlhú cestu cigaretou a druhá preto, lebo k vôli fajčeniu sa zbytočne naťahuje čas a predlžuje cesta.

Pod statusom sa rozprúdila diskusia ,,fajčiarky versus nefajčiarky“. Nefajčiarky vyčítali fajčiarkam, že smrdia a od nich celé auto, fajčiarky im ale nezostali nič dlžné. Začali sa množiť komentáre typu: Nefajčiarky niekedy smrdia horšie, ako fajčiarky, keď na seba lejú lacné voňavky, alebo majú neumyté zuby… a podobne.

Jedna pani sa do debaty zapojila s tým, že by si rada dala počas prestávky aspoň polievku, ale nemôže, pretože ženy sa ponáhľajú domov a vystačia si aj so suchou žemľou v kabelke.

Väčšinou sa do fb diskusií nezapájam, pretože potom to nemá konca kraja a odpovede na komentáre a bránenie si svojej pravdy mi niekedy zabralo aj dva dni života. Radšej už dávno týmto smerom svoju energiu nemíňam. Do tejto diskusie som sa však zapojila. Nedalo mi to.

Napísala som komentár o tom, že keď už sa debatuje o vzájomnej ohľaduplnosti, tak veľmi ohľaduplné nie je ani to, keď v malom aute na zadnom sedadle sedia tri ženy a tie dve krajné sa rozprávajú krížom cez tú strednú. Dýchajú a pľujú na ňu zľava do prava a opačne.

Nie je to však ohľaduplné ani voči cestujúcim zo strany dopravcu, keď v malom aute sedia vedľa seba, dlhé hodiny tri ženy. Natlačené sú ako sardinky a ak má jedna (alebo všetky tri) trošku väčší zadok, nedajú sa ani dvere zavrieť.

Na toto by mi mohli zase oponovať šoféri, že ani od žien nie je ohľaduplné, nosiť nákupy a veľké, ťažké kufre (vraj sa nájdu aj také, ktoré nosia z Rakúska domov kamene do skalky) a potom očakávať, že to všetko do auta vodič nie len naprace (ako keby bolo nafukovacie), ale ešte im aj tie ťažké batožiny bude vláčiť až ku dverám bytu. Aj šoféri sú ľudia, ktorí pracujú pre peniaze a nie preto, aby si zničili chrbát.

Nie každá máme možnosť do práce cestovať vlakom, alebo vlastným autom. Či chceme, či nechceme, musíme využívať prepravu a každá jedna, ako sedíme v aute a s nami aj šofér, sa chceme bez ujmy dostať domov ku svojim blízkym. Mali by sme mať jedna pre druhú viac pochopenia a navzájom si cestu neznepríjemňovať. Buďme k sebe ohľaduplní. A nie len počas sviatkov.