Ďalší príbeh jednej z nás
Ďakujem veľmi pekne za krásne a zaujímavé články. Veľmi rada ich čítam. Pokúsim sa opísať môj príbeh opatrovateľky.
…
Na Slovensku som roky pracovala ako šička. Šili sme monterky do Nemecka. Práca ma bavila aj keď bola náročná. Veď úkolová práca dá zabrať.
…
No prišiel čas, kedy sa moja jediná dcéra rozhodla, ďalej študovať na vysokej škole. A akokoľvek som kalkulovala, z platu šičky by som ju nevedela financovať. Na výber som veľmi nemala, nakoľko som sa narodila s obojstrannou luxaciou bedrových kĺbov. Takže som sa rozhodla ísť do sveta a skúsiť šťastie ako opatrovateľka. Urobila som si opatrovateľský kurz, našla agentúru ktorá bola ochotná mi zabezpečiť rodinku s aj minimálnou znalosťou nemeckého jazyka.
…
Moja prvá klientka žila vo Viedni v 3 izbovom bytíku. Chodila som na 2 týždňové turnusy. Babka bola tichučká ale veľmi tvrdohlavá. Pitný režim ani za svet nechcela dodržiavať. A počas prechádzok v meste mi odpadávala.
…
Raz sme sa vracali z cintorína, babka už vyčerpaná, aj vodu som na cestu zobrala, ale babka sa nenapila iba prevracala očami. Už sme boli skoro doma, prešli sme rušnú križovatku a tu babka zastala, oprela sa o semaforový stĺp a ide mi odpadnúť. No čo teraz? Silný vietor jej odfúkol čiapku, utekám rýchlo po ňu, zodvihnem a ako som sa narovnala predo mnou sanitka. Skočila som pred ňu a stopla. Ukazujem že babka mi odpadáva.
…
Boli veľmi milí a ochotní. Šupli ju na vozítko a zobrali domov, hore až na 6 poschodie.
…
Bol to zážitok ktorý si už netúžim zopakovať. Preto som jej navrhla, že keď znova pôjdeme na prechádzku, potom vezmeme rolátor a keď sa unaví, tak si pekne sadne.
…
„Čože??!!!“
…
Vraj, nech na to zabudnem, ani počuť o tom nechcela. Tak jej hovorím:
…
„Okej, tak potom nikam nejdeme.“
…
Fúúú, ľudia, tú hystériu ste mali vidieť. Keby vládala tak sa hodí o zem ako decko a začne rumádzkať.
…
Na druhý deň prišla babkina dcéra, tak som jej všetko porozprávala s mojou slabou nemčinou, rukami nohami a pomocou slovníka ktorý som si stiahla do mobilu. V ten deň krásne svietilo slniečko. Vzala som babku aj rolátor a poďme pekne na špacír. Poprechádzali sme sa a sadli si do neďalekého parku.
…
No na druhý deň bola babka nahnevaná a nervózna. Na rolátor v kúte zazerala veľmi škaredo. A hundrala že ju od neho bolia ruky. Taķže týmto bolo používanie rolátora počas môjho turnusu ukončené.
…
Ešte toľko by som dodala k môjmu príbehu, že som tam bola päť turnusov. A ten posledný mi dal najviac zabrať. Okrem tej príhody so stopnutou sanitkou mi babka ešte aj spadla.
…
Práve som varila obed, keď zrazu počujem rachot z obývačky. Vletela som dnu a babka na zemi. Pýtam sa jej:
…
„Čo sa stalo?“
…
Tak ona sa pošmykla, keď išla po nejaké veci do skrine a iba na jednej nohe mala papuču a na druhej nohe silonku. Pošmykla sa na plávajúcej podlahe. Nedalo sa mi ju postaviť. Nejako sa mi podarilo ju dotiahnuť ku gauču a s božou pomocou ju vyložiť.
…
O rok neskôr, ako som k nej nastúpila, som sa dozvedela, že zomrela. Nech odpočíva v pokoji, moja prvá rakúska Oma.
…
Takže takto som ja začínala svoju kariéru opatrovateľky.
Prišla som domov na Slovensko, agentúra mi po pár dňoch zavolala a preskúšali ma z nemeckého jazyka. Dostala som novú rodinku. Ale to už je nový príbeh…
…
Timea Agardyová
Máte aj vy svoj opatrovateľský príbeh, o ktorý sa chcete podeliť? Napíšte mi na email: marta.kluchova@gmail.com
Rada Váš príbeh uverejním na blogu pre opatrovateľky.