Je opatrovanie v Rakúsku naozaj taká super práca?

Občas mi je vyčítané, že nepíšem o tom, ako opatrovateľky trpia, ako sú zneužívané a ponižované zo strany klientov aj agentúr, aká je to ťažká práca…

Nuž ťažká práca to je. Psychicky, fyzicky, podľa toho, kam sa človek dostane. Keď má klienta, u ktorého nieto veľa fyzickej práce, tam sa väčšinou vyžaduje, aby bola opatrovateľka stále dobre naladená a spríjemňovala klientovi život. Nie vždy sa to dá, nie sme predsa stroje a pri turnusovom opatrovaní sa nedá celkom odosobniť a správať sa stále len profesionálne. To sa dá, keď má človek prácu, kde si odrobí šichtu a ide domov.

Ja stále hovorím, že my u klientov nie len pracujeme, ale aj žijeme. A život je hojdačka. Raz si hore, raz dole. Áno, aj ja mávam občas ťažké chvíle, aj ja občas plačem do vankúša a sú dni, keď sa neusmejem, lebo to nejde. A vtedy ma veľmi mrzí to nepochopenie ľudí, ktorí ma platia a očakávajú, že budem stále profesionálna a usmiata.

Na stránkach o tom veľmi nepíšem, lebo nevidím žiadny zmysel v sťažovaní sa a v hrabaní sa v bahne. Každá práca má svoje úskalia a nikde to nieje vždy ružové. Preto ma mnohí nemajú radi, keď na to povestné ponižovanie a utrpenie opatrovateliek odpoviem, že si za to môžu samé. Človek predsa nie je strom. Ak mu niekde je zle, môže ísť inde. Doba otroctva už dávno skončila.

A čo som tým vlastne chcela povedať. Len to, že tiež to nemám stále len slniečkové, že to je v Rakúsku niekedy pre mňa sakra ťažké a sú chvíle, keď by som najradšej utekala domov. Ale vybrala som si to sama ako najlepšiu z možností, ktoré som vtedy mala k dispozícii a tak sa k tomu snažím každý deň postaviť. Fňukanie a obviňovanie okolia a celého sveta za vlastné nešťastie ešte nikomu spokojnosť do duše neprinieslo.

Takže, ak dnes večer budem plakať do vankúša, že mi je smutno za rodinou, alebo že ma babka ohovára pred príbuznými, že som nevľúdna (lebo nie som herečka a neviem sa stále usmievať), ak sa budem cítiť osamelá a nepochopená, nedozviete sa to. Nebudem vám o tom písať. Nebudem po sebe ešte viac rozmazávať to hovno, smrdelo by.

Namiesto toho sa vyplačem sama do vankúša a ráno sa vyberiem na prechádzku a dám vám sem nejaké pekné foto pre potešenie. A napíšem vám, že opatrovanie je fajn, že je to krásna práca, lebo ona naozaj je. Napriek tomu, aká je niekedy ťažká.

“©Samphotostock.cz /lofilolo

 

Mohlo by vás zaujímať:

E-book: MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY

 

Marta Kluchová
Pracujem ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku a vo voľnom čase rada cestujem, čítam a píšem. Som zberateľka príbehov- hlavne opatrovateľských a tiež samostatná a všestranná žena a mama dvoch úžasných mladých ľudí. Milujem rozmanitosť života, výlety a cestovanie, históriu, prírodu. Robím to, čo chcem a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre