Sama v cudzom svete

Môj príbeh sa stal pred štyrmi rokmi, práve v decembri, keď som nemala inú možnosť a bola som donútená nechať prácu na Slovensku kvôli rodinným problémom a odísť do Rakúska. Zanechala som doma tri deti vo veku 7, 8 a 11 rokov. Kedže som sa rozviedla, musela som nejako zabezpečiť rodinu, k tomu išli Vianoce a bez nijakého príjmu som nechcela ostať. Veľkou oporou mi boli rodičia, ktorí sa mi postarali a stále sa mi starajú o deti, keď som v práci. Patrí im veľká vďaka z mojej strany, ináč by som bola stratená.

Išla som do novej rodiny. Na prvý pohľad všetko krásne, babka bola ležiak, dom bol čistý, vládla tam príjemná atmosféra. Privítala ma striedačka a oboznámila ma so všetkým. Ostala so mnou jeden deň, lebo rodina si želala, aby ma dôkladne zaučila. Na druhý deň odišla a ja som začala pociťovať samotu. Bola som v cudzom svete, bez detí, rodiny a s problémami na krku. Snažila som sa zvyknúť si, ale to sa nedalo. Časom som zistila, že babka trpí demenciou a vlastne ani ona sama netušila čo sa deje. Cez deň bol kľud a celé noci vykrikovala “mama hilfe” a trieskala do postele. Keď som k nej zakaždým prišla a pohladila po ruke, tak sa strhla zo spánku.Vždy sa pýtala, čo sa deje a kto som.

Keď nastal  Štedrý deň, bolo to krásne, každý mi prial šťastné a veselé, ale ani jeden z nich netušil, ako sa cítim v tom svete, opustená a hlavne sama. Po obede prišla babkina dcéra s priateľom a vnučkou. Aspoň na chvíľku som zabudla na samotu. Aj keď som si povedala, že možno by som bola radšej sama, lebo keď prišli, začali pripravovať sushi, ale ten bordel čo tam zanechali, to bola hotová spúšť. Poupratovala som to po nich, hlavná vec, že si narobili pre seba a mne nechali na tanieri 5 kúskov, však nech skúsim, keď som to ešte nejedla.

Bolo mi to ľúto, že nie som doma, žiadny kapor a šalát a po pravde až do plaču. Nezdržali sa dlho, chvíľku posedeli, rozdali kvázi darčeky a odišli. A môj darček, keď som ho rozbalila, tak som ostala v nemom úžase. Dostala som jeden sprchový gél a nejaký olej s čili papričkami do jedla. Samozrejme, že som sa vtedy ešte netušiac, čo tam mám poďakovala. Nebola som sklamaná z darčeka, ten mi bol ukradnutý, ale z toho že som zase ostala sama. Žiadna spoločná večera, žiadne posedenie, pre mňa žiadna atmosféra, celé zle.

Večer, keď som vedela, že deti s rodičmi sú isto po večeri, som sa odhodlala zavolať. Popriala som im šťastné a veselé a slovo Vianoce som nedokázala ani povedať, pretože mi uviazlo v krku a slzy sa mi začali tisnúť do očí. Nedokázala som s nimi súvisle komunikovať, bolo mi to ľúto a plakala som, že nie som s nimi, keď ma potrebujú. Nakoniec som chvíľku rozprávala aj s mamou a tá mi povedala po celom našom rozhovore: “čo brečíš jak malé decko, však za pár dní prídeš”. Veľmi skvelá útecha, vám poviem.

Ale tie zvyšné tri dni veru utiekli, chystala som sa konečne po 19 dňoch domov naradovaná. Keď som prišla, deti sa mi vrhli okolo krku a jeden cez druhého sa predbiehali v ukazovaní, kto čo dostal. Ja som im tiež povedala, že u nás doma som zahliadla tiež niečo pod vianočným stromčekom. Hneď zaraz chceli ísť domov, ale povedala som, že ešte chvíľku ostaneme, lebo si musím aj ja rozbaliť darček, čo ležal pod stromčekom.

Poviem vám, že nie je nad milujúcu rodinu. Už budú štvrté Vianoce, čo budem v práci a veru každý rok je mi to ľúto v tento nádherný deň. Vždy, keď prídem, si spravíme ešte jeden Štedrý deň, niečo dobre pripravím a hor sa pod stromček pre darčeky.
Ak pán Boh dá a motyka strelí, budúce Vianoce, ak sa nič neudeje, ostanem doma a budem s mojimi už troma pubertiakmi. Prajem krásne Vianoce

Opatrovateľka Marika

 

Zažili ste aj Vy príbeh, o ktorý sa chcete podeliť? Napíšte mi: marta.kluchova@gmail.com

Marta Kluchova
Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre