Prečo opatrujem starčekov v zahraničí

Článok bol prvotne uverejnený v časopise Evita v októbrovom čísle 2015.

Keď som vycestovala prvýkrát, nemala som žiadne skúsenosti s opatrovaním starých či chorých. Mala som iba roky praxe v mojej domácnosti, dve odrastené deti a opatrovateľský kurz. Veľmi málo na prácu opatrovateľky.

V mojom predchádzajúcom zamestnaní som sa trápila. Mala som pocit, že sa točím v kolotoči starostlivosti o deti, o domácnosť a v kolotoči naháňania peňazí, ktorých nikdy nebolo dosť. Náhlenie, stres, nedostatok spánku v noci, málo času na seba a prázdna peňaženka ma napokon doviedli k rozhodnutiu, že vo svojom živote musím niečo zmeniť, inak budem nešťastná!

Keď som sa prvýkrát dopočula o opatrovaní seniorov v zahraničí, napadlo mi, že to sú možno moje dvierka von z bludiska. Deti však boli ešte malé a potrebovali ma každý deň. Neovládala som jazyk a nikdy predtým som nebola ďalej ako za hranicami Slovenska.

Najväčšou bariérou však pre mňa boli vnútorné hranice a strach z toho, či na to mám, či sa dokážem vzoprieť rodine a ísť si za svojim, či si poradím sama v cudzom svete.

Veľká zmena v mojom myslení nastala, keď som strávila jeseň v Nemecku a bola to pre mňa lekcia, že čo dokážem robiť doma, dá sa robiť kdekoľvek. Vtedy vo mne naplno dozrelo rozhodnutie pracovať v zahraničí.

Prvou skúsenosťou bola domácnosť starčeka a starenky, dvoch deväťdesiatnikov. Deduško samostatný, stále aktívny, jeho manželka imobilná, inkontinentná. Bolo ju treba prezliekať, umývať, sprchovať, prebaľovať. Náročná práca, ale všetko som sa rýchlo naučila, inú možnosť som nemala.

Starala som sa o starčeka, ktorého poslali z nemocnice dožiť a ktorý doma aj tichučko dodýchal.

Mala som klientku s nadváhou, ktorú bolo treba prebaľovať, každé ráno posadiť do vozíka a obriadiť, bola som u panej, ktorá na mňa kričala a pri ktorej som si svoj smútok za domovom liečila nakupovaním. Dnes by som to už riešila inak, ale aj asertivite sa človek musí naučiť.

Pracovala som u imobilnej panej, ku ktorej som vstávala niekoľkokrát za noc, raz bola jej káva studená a potom zase prihorúca, a ešte ma obviňovala z krádeží. Šikanu som nevydržala a odišla som.

A potom to prišlo! Dostala som sa k babičke, úžasnej žene a najlepšej klientke, u ktorej pracujem dodnes. Ani nemám pocit, že som u nej v práci, ale na dlhšej návšteve 🙂

Opatrovanie mi pomohlo vyriešiť finančnú situáciu a splniť si niektoré sny, na ktoré by som predtým nemala ani čas, ani peniaze, ani odvahu. Dalo mi veľa voľného času, ktorý môžem tráviť, ako ja chcem.

Vzalo mi čas, strávený s mojou rodinou, s mojimi deťmi, a ten mi už nikto nevráti. Videla som krásne miesta, naučila sa mnoho o mentalite Rakúšanov a o živote v tejto krásnej krajine.