Zmena je život alebo ľahšie je odísť ako sa vrátiť.
Takmer 10 rokov som pracovala v zahraničí. Opatrovala som seniorov.
Učila som sa cudzí jazyk. Využila som aj možnosť absolvovať akadémiu opatrovania.
Odišla som tesne pred 40-tkou a vrátila som sa v čase pandémie skoro 50-siat ročná.
Mnohí neverili, že doma nájdem prácu. Nemala som nič vopred dohodnuté.
Ešte som začala aj externé štúdium na zdravotníckej škole,
tak som od nového zamestnávateľa potrebovala voľno na čas vyučovania.
Dôvodov na návrat bolo však viac:
Pandémia, povinné testovanie, zhoršené cestovanie a predĺženie turnusov na mesiac
Škola, kde nesúhlasili s mojim pendlovaním do zahraničia
Pomoc mame, ktorá sa presťahovala ku mne
Zhoršený zdravotný stav ( som diabetička )
Zamestnávateľ sa našiel, ale mnohí krútili hlavou, že s Vš robím opatrovateľku.
Tak isto nechápali načo potrebujem tretiu maturitu – v odbore praktická sestra.
Nebola som v triede jediná opatrovateľka a ani najstaršia.
Chcem tým povedať, že študovať sa dá v každom veku. Opäť to bolo viac dôvodov:
Splniť si detský sen
Zvýšiť si kvalifikáciu
Získať vyšší plat
Musím povedať, že pochádzam aj žijem v Košiciach, kde je samozrejme viac možností.
Mohla som si vybrať, či ostanem v sociálnych službách alebo pôjdem pracovať do
zdravotníctva.
Ostala som. Prišlo mi to lojálne voči zamestnávateľovi aj kolegom.
Preradili ma z opatrovateľky na praktickú sestru aj so symbolickým zvýšením platu.
Ďalšia zmena zamestnania bola náhla z dôvodu cievnej mozgovej príhody mojej mamy.
Mama už nemohla byť sama počas mojich 12 hodinových služieb.
Tak som nastúpila do Zariadenia opatrovateľskej služby ako opatrovateľka-správca.
Práca to bola krásna, kreatívna. Pracovný čas 8 hodín, voľné víkendy, sviatky.
Stratila som však prax ako zdravotnícky pracovník. Zároveň sa mi 2 roky nezmenil plat.
Odišla som teda zo sociálnych služieb do zdravotníctva.
Ani tu nie je všetko ako má byť. Nie je “sestra ako sestra”, ale to je už iný príbeh.
Cez aplikáciu si opakujem nemčinu a snáď sa dopracujem k tomu, aby som si dala uznať
vzdelanie v Rakúsku. Je však aj možnosť pracovať v Bratislave, kde k práci ponúkajú aj
bývanie.
Opatrovateľky sa o prácu báť nemusia. Majú možnosť zvýšiť si kvalifikáciu ako sanitárky.
Chystá sa zmena, že ročné štúdium sa zmení na dvojmesačné.
Ak máte maturitu, môžte absolvovať mesačný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie.
Prípadne si opatrovanie seniorov rozšíriť o opatrovanie detí.
Ak by som to celé mala zhrnúť, tak kto hľadá možnosti, ten nájde aj príležitosti.
Vek naozaj nie je prekážka. Slovenské ženy sú šikovné a podnikavé. Zmena je proste život.
Jana Borzová
Poznáš ten pocit, keď máš všetko „tak nejako v poriadku“… a napriek tomu cítiš, že to nie je ono? Práca ťa už nenapĺňa. Peniaze sotva stačia. A vnútri máš tichý hlas, ktorý sa pýta:
„Je toto naozaj všetko?“
Nie si v tom sama.
Veľa žien po štyridsiatke a päťdesiatke sa dostane do bodu, kde už nechcú len prežívať. Nechcú však ani riskovať všetko, čo roky budovali.
Chcú zmenu. Ale rozumnú. Postupnú. Reálnu.