Keď sa povie ,,Helovín„, mnohí si predstavia tekvice, masky, deti v kostýmoch a filmy o strašidlách.
Ale v skutočnosti je to sviatok, ktorý sa kedysi volal All Hallows’ Eve – teda „predvečer všetkých svätých“.
A jeho pôvodný zmysel bol hlbší, než len zábava a sladkosti.
Bol to čas, keď sa ľudia nebáli tmy.
Keď sa verilo, že sa svet živých a mŕtvych na chvíľu prelína, a my si pripomíname, že smrť nie je koniec, ale len prechod.
S pribúdajúcimi rokmi začíname lepšie chápať, že život má aj svoje jesenné obdobie.
Niečo v nás dozrieva, niečo odchádza, niečo sa premieňa.
A práve preto je Helloween symbolický – pripomína nám, že aj v tme môže byť svetlo.
Nie strašidelné, ale liečivé.
Svetlo sviečky, ktoré držíme v rukách, keď si spomíname.
Svetlo odvahy pozrieť sa späť – aj do vlastných tieňov, aj do spomienok, ktoré bolia.
Halloveen nemusí byť len o tekviciach a duchoch.
Môže to byť aj osobný rituál, chvíľa ticha, keď si zapáliš sviečku a poďakuješ – za všetko, čo bolo.
Za to, čo si zvládla, aj za to, čo ťa naučilo pokore.
Lebo práve my, ženy, vieme, že strašiaky sú často len naše vlastné strachy.
A keď sa na ne pozrieme zblízka, zistíme, že sa ich už netreba báť.
👉 Zapáľ si večer sviečku.
👉 Namiesto strachu poďakuj za svoje svetlo.
👉 Spomeň si na tých, ktorí už nie sú, ale zanechali v tebe stopu. Môžeš aj netradične, ako o tom píšem v tomto článku: Ako si netradične uctiť pamiatku zosnulých: 9 krásnych spôsobov
👉 A ak chceš, vyrež si malú tekvicu – nie len kvôli deťom, ale aj kvôli sebe.
Nech ti pripomína, že aj v tme môže žiariť teplo a pokoj.
Halloween nie je len o maskách.
Je o tom, že zhadzujeme vlastné masky, prestávame sa báť a učíme sa prijímať život taký, aký je – s jeho svetlom aj tieňom.
Kniha:
DENNÍK OPATROVATEĽKY
Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.
V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.
