Značka: spokojnosť opatrovateľky

Ako si opatrovateľka plní sny

Vždy som obdivovala ľudí, ktorí majú odvahu cestovať po svete, len tak, sami, bez cestovky a na vlastnú päsť. Ja som takú odvahu nikdy nemala, aj keď cestovanie zbožňujem. Boli časy, keď som poznala len cestu z domu do práce a z práce domov…, ale to je iný príbeh. Od detstva som rada cestovala prstom po mape a snívala o tom, že raz...

Celý článok

Slovenská opatrovateľka na dovolenke, alebo Galeje v Ľubici

Tak dievčatá, mám za sebou pracovnú dovolenku. S priateľom sme jej dali aj meno „Galeje v Ľubici“. Keďže mi mama v decembri zomrela, rozhodla som sa, že tohto roku posadím záhradu. Boli odložené zemiaky na sadenie, semiačka uhoriek a fazuľa. Len tieto plodiny mama sadila, keďže mala 50 sliepok, ktoré voľne púšťala na záhradu. A preto nemohla nič iné sadiť, lebo sliepky by...

Celý článok

Smutné Vianoce

Je čas Vianoc, radosti a šťastia, ale ja som zažila zatiaľ najsmutnejšie Vianoce v mojom živote. Robím opatrovateľku 4 roky. Myslím si, že to nie je až tak dlho, keď sú tu ženy, ktoré to robia aj 12-15 rokov. Pred tými klobúk dole. Celé tie roky som mala stále jeden jediný strach, že niekto zavolá z domu, že sa...

Celý článok

Vaše príbehy- Zážitky opatrovateľky v Nemecku

Ďalšie rozprávanie zo série Vašich opatrovateľských príbehov. Naša práca je ťažká, ale mnohokrát aj poprepletaná milými zážitkami, o ktoré sa chceme podeliť. Toto je rozprávanie ženy, ktorá sa vybrala opatrovať do Nemecka a napriek počiatočným obavám tam našla veľmi milých ľudí, ktorí ju k sebe prijali ako vlastnú rodinu. Jeden z mnohých príbehov, obyčajný a predsa neobyčajný, tak ako všetky príbehy,...

Celý článok

Ťažké začiatky

Keď som sa po prvý krát dopočula o opatrovaní seniorov v zahraničí, napadlo mi, že toto sú možno moje dvierka von z bludiska. Ale vedela som aj to, že ešte pretečie veľa vody, kým sa dokážem pohnúť z miesta. Deti boli vtedy ešte malé a potrebovali ma každý deň. Neovládala som jazyk a nikdy pred tým som nebola ďalej, ako za hranicami...

Celý článok

Ráno vstať, večer ísť spať a medzi tým nejako prežiť

Každý máme nejaké tie svoje boliestky a trápenia. Človek môže byť akokoľvek spokojný so svojim životom a myslieť pozitívne, čierny deň  si ho občas aj tak nájde a pritlačí ho k zemi. Stále byť vysmiaty sa nedá. Zvlášť my ženy sme tvory premenlivé a náladové. Jeden deň je všetko v žiarivých farbách a na druhý deň – čisté zúfalstvo a slzavé údolie. A stačí...

Celý článok