Slovenská opatrovateľka na dovolenke, alebo Galeje v Ľubici

13407140_583833441777054_2590491612110000651_n (1)

Tak dievčatá, mám za sebou pracovnú dovolenku. S priateľom sme jej dali aj meno “Galeje v Ľubici”.

Keďže mi mama v decembri zomrela, rozhodla som sa, že tohto roku posadím záhradu. Boli odložené zemiaky na sadenie, semiačka uhoriek a fazuľa. Len tieto plodiny mama sadila, keďže mala 50 sliepok, ktoré voľne púšťala na záhradu. A preto nemohla nič iné sadiť, lebo sliepky by všetko vyhrabali.

IMG_1900

A tak som 15.4. posadila teda zemiaky, cibuľu, mrkvu, petržlen, uhorky, šalát, fazuľu a 100 gladiol, ktoré sadím postupne, aby aj postupne kvitli, aby som ich mohla celé leto nosiť na cintorín. Keď som odchádzala do práce v máji na tri týždne, moje zemiaky len vykukovali zo zeme a pozerali do ktorejže oblasti Slovenska rastú. A keďže to bolo pod Tatrami, mylne som si myslela, že o 3 týždne, keď prídem, budú akurát veľké, že ich v pohode ohrniem a vyplejem.

Domov sme teda na pracovnú dovolenku prišli 15.6. Myslela som pracovnou dovolenkou, že jeden deň niečo urobíme a ďalší pôjdeme do Tatier, na kúpalisko, na návštevu atď. Plánov na 1 mesiac.

IMG_1884

No ale aké bolo moje prekvapenie, keď sme vystúpili z auta? Na mojej záhrade vyrástol pol metrový koberec. V prvej časti zemiakovo žihľavový a v druhej časti čisto žihľavový. Navždy si zapamätám výraz Brennessel /žihľava/ a Wurzel /koreň/, pretože sme museli ten Brennessel vyberať aj s Wurzel, aby už nikdy nenarástol, alebo teda aspoň mesiac nie, kým zase prídem z turnusu.

Takže na druhý deň hneď ráno, som nastúpila na záhradu (priateľ je spachtoš, tak spal do desiatej) a ľudia boží, my sme sa z tej záhrady 2 týždne nedostali. Priateľ pomáhal samozrejme tiež. Myslela som si, že utečie, ale vydržal.

IMG_1883

Susedka sa smiala, či hľadám poklad. A veru som hľadala a aj našla, mrkvu a petržlen som po 3 dňoch vytrvalého vytrhávania pokrivy našla. Aj jednu cukinu. Boli sme akurát jeden deň v Poľsku na kúpalisku a to preto, že som lístky kúpila už vopred, tak sme tam museli ísť a ešte sme boli na Jánskej zábave, na ihrisku a urobili sme susedskú grilovačku. Mám dookola nových susedov tak sme sa chceli trochu spoznať.

Ešte že priateľ varil, inak by sme ani nejedli. Ja, keď som na záhrade idem ako kombajn, netreba mi ani natankovať.

Ale čo som vlastne tým chcela povedať, že pre toľkú robotu, som úplne zabudla, že niekde robím, niekde niekoho opatrujem a zabudla som na úplne všetky problémy. Vrátila som sa do práce, síce fyzicky unavená, ale šťastná, že sa zase stretnem s mojimi pacientami.

Bola som rada, že som mohla z Galejí odísť aspoň na 2 týždne, ale samozrejme vrátim sa tam a budem pokračovať, kým nebude všetko hotové. Naša práca je predovšetkým psychicky náročná a fyzickou prácou ju vlastne dokážeme úplne eliminovať. Tak vám prajem tiež kopu žihľavy na záhradkách, aby ste si doma oddýchli 🙂

Koniec 1. časti

Autor: Alena Repčák – opatrovateľka

2. časť TU

Už ste čítali knihu DENNÍK OPATROVATEĽKY? Knihu je možné zakúpiť na TEJTO stránke (klik)

Marta Kluchova
Som opatrovateľka na materskej. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Milujem cestovanie, knihy a písanie. Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských a tiež samostatná a všestranná žena a mama dvoch úžasných mladých ľudí a jedného malého princa. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre