Opatrovateľka na dovolenke – 2. časť

Prvú časť príbehu si môžete prečítať TU.

2.časť.

Tak dievčatá, ja som sa vám do toho „Lubického gulagu“ vrátila po 3 týždňoch. Tentokrát bez osobného kuchára a pomocníka. Veľmi som bola zvedavá, čo ma tam tentokrát privíta. A ak si myslíte, že Brennessel s Wurtzlom, tak sa mýlite. Tento krát ma privítali Kartoffelkäfer mit Familie /rozumej mandelinka zemiaková s rodinou/.

No a tak som si hneď spomenula na susedu, ktorú som si každé ráno doberala, či zbiera mandelinky do polievky. Každé ráno ich mala za pol vedra. Na mojich zemiakoch neboli. No a teraz sú. Z toho vyplýva ponaučenie „nedoberajte si susedku, keď zbiera mandelinky“ lebo im pošepne, že vaše zemiaky sú lepšie a už ich máte v svojej záhrade.

Takže som teraz pre zmenu ja zberala tie malé potvorky s deťmi, ktoré mi požierali moje krásne zemiakové listy. Dalo sa to aj inak, postriekať ich pekne postrekom, ale tak som si povedala, že by bolo škoda chemicky ošetriť bio-zemiaky.

Takže, čo som pozbierala, to som pozbierala a ostatné zostali tam. Ale zemiaky budú zaručene bio, ak ich teda nepožerú všetky. Okrem toho som na záhrade našla cukinu, ale bola už taká veľká ako kurbis. Týmto som dospela k názoru, že už nebudem sadiť záhradu, lebo práve keď nie som doma dozrieva zelenina, ktorú treba pojesť alebo spracovať.

Okrem toho som vyrovnávala terén po výkopových prácach a nabehli mi také svaly, že sa ma kamarátka pýtala, či som zase začala cvičiť. No a samozrejme som sa pekne zase opálila. No a taktiež som sa naučila ďalšie nemecké slovíčko: Kartoffelkäfer. A vy zrejme tiež.

Marta Kluchová vo svojej knihe odporúča, aby sme sa naučili aspoň 3 slovíčka za deň. Ja sa učím 3 za mesiac, vždy lepšie ako nič.
Takže Vám prajem na voľné dni doma veľa slniečka, veľa roboty, ale nijaké mandelinky 🙂
Peknú dovolenku dievčatá.

Alena Repčák

Tretia časť TU

Máte aj vy svoj opatrovateľský príbeh? Napíšte mi: marta.kluchova@gmail.com