Opatrovateľka na dovolenke – Galeje v Ľubici – 3. časť

Návrat na „Galeje“ – tretia časť

Tak, dievčatá a chlapci, ja som sa vám na „galeje“ vrátila. Tentokrát už v radostnejšej nálade. Išla som vykopať grule /graben Kartoffeln, umyť okná /putzen Fenster/, upiecť suché kolače na svadbu /baken troken Kuchen/ a oženiť syna /heiraten Sohn/. Tak to už boli príjemné starosti na ktoré som sa aj celkom tešila.

Grule som vykopala, sú krásne a aj dobré. Mám tri sorty. Biele, ružové a fialové. Takže som ich musela aj podľa týchto farieb triediť. Na slnku sa mi ružová a fialová zlievali do jednej farby a tak už ani neviem do ktorého vreca ktorá išla. Veď to zistíme pri škrabaní.

Okná vyčistiť, to už nie je žiadna veda, so stierkou raz -dva boli čisté. Suché koláče, tak to sme piekli 3 baby, napiekli sme asi 10 druhov a viac ako 2 tisíc kusov. Išlo to rýchlo, keď je systém a jedna to vedie… „ruky – cuky“.

No a posledná príjemná záležitosť – oženiť syna. Prípravy trvali približne rok. Kedže mladí sú v zahraničí, tak sme to skoro všetko vybavovali my tzn. dcéra a ja. Syn povedal, robte, čo chcete ja prídem a poviem „Áno“. A tak aj bolo. Prišiel v utorok a v sobotu povedal „Áno“. Ešte, že tak.

Teraz som už zase v práci, ani sa nepýtajte ako som sa veľmi tešila, po tom všetkom cirkuse. Užívam si to tu. Každý deň utekám na pláž sa opaľovať a tvárim sa, že som pri Karibiku. Ešte, že doviezli ku Oedtsee biely piesok. Tie dve hodinky, čo mám voľno sa vyvaľujem na pláži a užívam si, možno posledné tohotoročné slnečné lúče.

Zazvonil zvoniec a rozprávke o „galejách“ je koniec. Budem sa vracať už len domov, kde ma čaká nová norská pec Jotul, ktorá ma bude celú zimu zohrievať a budem si užívať samotu. To sa budem musieť učiť, lebo ešte som nikdy nebola sama dlhšie ako 4 dni.

A ešte musím osláviť moje životné jubileum. Nebude to už pompézna oslava, veď bola svadba, ale oslávim to len tak v tichosti s najbližšími a kamarátkami.
Tak sa majte pekne a užívajte si ešte slniečko doma, či v práci a myslite pozitívne, nech sa deje, čo sa chce.

Alena Repčák

Kto je Alena Repčák?

Chcem vykričať do celého sveta: „Haló, tu som!!!“. Ja čo som 27 rokov nežila svoj život, ja čo som bola zavretá 18 rokov v exmanželovej firme, ja, čo som sa nemohla nikde pohnúť, ja, čo som sa nemohla smiať, ja, čo som nemohla slobodne dýchať. Ja, čo som si myslela, že nikdy sa nedostanem z tohto nepohodlného života.

Chcela som sa zmárniť a rozmýšľala som ako. Až prišla povodeň. Veľká skaza, ktorá ma z toho všetkého dostala. Konečne som sa vyslobodila, odišla do Rakúska a hoci som tu zase zatvorená 2 týždne, som to ja, slobodná a šťastná.

Začala som čítať, na to som nemala roky čas, mám konečne čas na moje deti, na priateľov na rodinu. Veľa času som venovala mame, ktorú som celé roky navštevovala len sporadicky, nikdy nebol čas. Vždy tu bola len robota a ON.

Preto aj píšem, chcem to všetko vypovedať, to čo cítim a aká som šťastná. Alena

Marta Kluchova

Som opatrovateľka v domácom prostredí a virtuálna asistentka. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>