Ako si opatrovateľka plní sny

Vždy som obdivovala ľudí, ktorí majú odvahu cestovať po svete, len tak, sami, bez cestovky a na vlastnú päsť. Ja som takú odvahu nikdy nemala, aj keď cestovanie zbožňujem. Boli časy, keď som poznala len cestu z domu do práce a z práce domov…, ale to je iný príbeh. Od detstva som rada cestovala prstom po mape a snívala o tom, že raz precestujem krížom, krážom celý svet.

Roky utekali a ja som sedela doma, chodila do práce, starala sa o rodinu a zabúdala na seba a na svoje túžby. Skončila som s veľkou depresiou a rozhodnutím, niečo zmeniť, nech je to čokoľvek. A tak som pomaly, po kúskoch začala meniť svoj svet a život. Najskôr prišla na rad práca.

Zanechala som únavnú, monotónnu a ubíjajúcu prácu vo fabrike a vydala sa na skusy do sveta. Najskôr som pracovala v Nemecku, neskôr som sa dostala ako opatrovateľka do Rakúska na dvoj- týždňové turnusy.

Dobre, a čo teraz? Začala som viac zarábať, získala viac času pre seba a znova som si pospomínala na svoje sny a túžby z mladosti. Ale tentokrát som ich začala aj realizovať.

Ako prvý prišiel na rad Paríž. Natrafila som na poznávací výlet za dobrú cenu, nahovorila kamarátku a išlo sa do Paríža. Netrvalo dlho a vybrala som sa, tento krát sama do Ríma a Pissy.

Od vtedy som si zažila a užila veľa pekných destinácií, o ktorých vám postupne porozprávam v iných článkoch a eBookoch. Nebudem, nebudem a NEBUDEM sedieť len doma a motať sa len po záhrade. Kým budem zdravá a budem vládať a môcť, budem poznávať svet.

Nedávno som sa vrátila z poznávacieho výletu, z Talianska. Bol to nudný, otravný, autobusový výlet, plný dôchodcov…. ale nieee, len žartujem, výlet bol úžasný 🙂 Vačšinou mladí ľudia a inak všetky vekové kategórie. Nemám nič proti dôchodcom, sama už dávno nie som mladá, píšem to len pre to, že som pred vycestovaním počula taký názor a dosť ma to nahnevalo.

Takže, ako hovorím, bola to zmiešaná partia, ženy, muži, skvelá sprievodkyňa, vtipná a nadupaná vedomosťami, príjemní šoféri, útulné ubytovanie… A Taliansko je naozaj krásna krajina.

Spoločnosť mi robil môj syn, ktorému sa najskôr veľmi nechcelo, veď ktorý, čerstvo dospelý syn by chcel ísť na výlet s mamičkou, však?

Ale nakoniec bol rád a veľmi sa mu páčilo. Len sa mi z nejakého dôvodu nechcel dať fotiť, tak som sa musela uspokojiť s okolitou krajinou. A veruže bolo čo fotiť.

Prvý deň sme strávili takmer celý na lodi. Vyrazili sme z mesta LA SPEZIA, kde je prekrásna promenáda, popri pláži. Plavili sme sa po CINQUE TERRE, čo v preklade znamená 5 ZEMí. Plavba bola popri pobreží, na ktorom sme videli zaujímavé dedinky, akoby prilepené na skalách. Naozaj som sa dosť divila, že sa tým ľudom chcelo tie domčeky v takých skalách stavať.

Mala som dojem, ako keby sa navzájom podopierali a aj pocit, že keď spadne jeden, pôjdu za ním všetky ostatné, ako domino. Ale boli to v skutku zaujímavé a čarovné dedinky, v niektorých sme sa zastavili, na prechádzku, alebo okúpať sa v mori a vychutnať si nádherné pláže.

Druhý deň sme strávili v FLORENCII. Florencia, alebo aj FIRENZE, je synonymom umenia. V stredoveku sa do tohto krásneho mesta utiekali umelci z celého Talianska.  Leží v centre Toskánska v strednom Taliansku, na rieke Arno a má približne 375 000 obyvateľov. Je hlavným mestom regiónu Toskánsko a krátky čas (1865 – 1871) bolo hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Florencii dlho vládla (1434 – 1737) rodina Medici.

Za všetky pamätihodnosti, ktoré som v tomto očarujúcom meste videla, spomeniem katedrálu Santa Maria del fiore. … Niečo tak obrovské a úchvatné som ešte nevidela. Fotka nedokáže úplne zachytiť veľkoleposť a nádheru tohto umeleckého diela.

Jedinou chybičkou bolo veľké teplo a to, že mi od slnka zhorel nos 😀 Ale platí sa tam eurom a obchodíkov s pitím bolo na šťastie všade dosť, tak sme tú horúčavu v pohode prežili.

Vrátila som sa domov, síce unavená, ale o zážitky bohatšia a môžem si na nástenke túžob odškrtnúť ďalší splnený sen. Pohľadnice som prišpendlila, magnetky primagnetkovala a už začínam premýšľať kam by som sa vybrala na budúce. Ak máte pre mňa nejaké tipy, môžete mi napísať. Veľmi ma to poteší a určite aj inšpiruje.

A nemusí to byť nutne iba zahraničie, milujem výlety po Slovensku, Čechách, Rakúsku, výlety akéhokoľvek druhu, hlavne NESEDIEŤ DOMA.

Žite na plno a plňte si sny. Či už cestovateľské, alebo akékoľvek iné.

Veď život máme len jeden!

(A to aj vtedy, keď ich tak ako ja, žijete dva naraz 🙂 )