Zo života opatrovateľa – 1. časť

ŽIVOT PÍŠE TIE NAJÚŽASNEJŠIE PRÍBEHY A TOTO JE JEDEN Z NICH. ZAČÍTAJTE SA DO PRÍBEHU JEDNÉHO OPATROVATEĽA.
………………………………………………..
 …..
foto6 035
Ako 50 ročný som zostal bez práce. Som vyučený kuchár takže ponúk bolo dosť, ale nechcel som už pracovať na Slovensku. Ako to všetci poznáme- veľa práce a málo eur a hlavne, vadilo mi to ponižovanie a povýšenecké správanie nadriadených. Rozhodol som sa že pôjdem do susedov – do Rakúska, skúsiť šťastie ako kuchár.
 
Ale malo to jednu trhlinu, nevedel som po nemecky a to bol  VEĽKÝ PROBLÉM. Ako štartovné  som dostal ponuku pracovať ako opatrovateľ. Urobil som si kurz a poďme von. S vedomím že buď tam zostanem a budem sa učiť nemecky alebo pôjdem domov, nechať sa ponižovať za tú almužnu čo sa ponúka u nás doma.
 
Moja prvá šanca bola slobodná, vysoká, štíhla a bezdetná, 85 ročná pani. Okolie vravelo, že údajne ťažká, neznesiteľná, panovačná  povaha, ale ja som to tak nevidel a necítil. Ku mne sa správala milo. Bola v nemocnici po úraze a tak bola rada, že sa môže vrátiť domov s vedomím, že sa o ňu bude niekto starať.
Keďže bola slobodná jej rodina začala od sesterníc a ich detí, ktorí ju nemali veľmi v láske.
 …
Práce v domácnosti mi neboli cudzie a tak som si rýchlo zvykol. Začal som jej vypekať a variť samé dobroty a ona jedla s neskutočnou chuťou. Onedlho to vedelo, cez dlhé telefonáty, celé Rakúsko. “Pfleger je taký a taký a varil to a to”.
 …
Za tri roky čo som tam bol sme si na seba  zvykli, až na toľko že sa nedala nikomu inému kúpať. Keď sa niečo malo riešiť, povedala: “Počkáme čo na to povie môj Pfleger”. Tomu sa hovorí DôVERA. Za tri roky sa tam vystriedalo 18 kolegýň, žiadna jej nebola dosť dobrá.
Stávalo sa aj to a nie jeden krát, že som sa po výmene musel vrátiť späť lebo tá čo ma striedala sa otočila na opätku a išla domov. Iné zasa nevedeli variť, starať sa o domácnosť boli malé, tlsté a žiadna jej nebola po vôli.
 
Po čase môžem prehlásiť že nebanujem dokonca som sa tešil z práce a samozrejme zo zárobku a z nádhernej  krajiny kde som bol.
 
Zomrela tri dni po mojom odchode zo služby. To, aká bola a čo o nej ľudia vraveli som videl iba ja. To bolo iba preto že bola osamelá, znechutená, uzavretá do seba. Nikomu neverila, s nikým sa nebavila a rodina, tá čakala, kedy zomrie aby sa pobili o majetok.
… 
Čo by som napísal na záver môjho prvého pôsobenia..
Nebanujem že som sa tak rozhodol a urobil by som to znova.
…………………………………………………………………………………………………
Autor: OPATROVATEĽ PAĽO
………………………………………………………………………………………………… 
………………………………………………………………………………………………
 …………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

MOHLO BY VÁS TIEŽ ZAUJÍMAŤ

Marta Kluchová
Pracujem ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku a vo voľnom čase rada cestujem, čítam a píšem. Som zberateľka príbehov- hlavne opatrovateľských a tiež samostatná a všestranná žena a mama dvoch úžasných mladých ľudí. Milujem rozmanitosť života, výlety a cestovanie, históriu, prírodu. Robím to, čo chcem a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre