Som dobrá mama?

SOM DOBRÁ MAMA?

Túto otázku som si často kládla, keď boli moje deti malé, potom neskôr, keď podrástli a ja som sa rozhodla odísť pracovať do zahraničia. A kladiem si ju aj dnes, keď už sú moje deti dospelé a to, čo bolo sa dá už len ťažko zmeniť.

Vždy som sa snažila byť dobrá mama, aj keď viem, že sa mi to nie vždy aj darilo.

Keď ma oslovila blogerka zo stránky SI DOBRÁ MAMA s ponukou napísať článok na jej stránku, povedala som si, že si urobím rekapituláciu uplynulých rokov, odkedy som sa stala mamou. Pomohli mi v tom otázky:

 

1. Môžeš sa nám trošku predstaviť? Kto si, čo robíš, čomu sa venuješ?

Som opatrovateľka seniorov v Rakúsku a autorka niekoľkých e-bookov pre opatrovateľky a tiež knihy Denník opatrovateľky

 

2. Máš deti? Koľko a aké veľké?

Áno, mám dve deti, už dospelé. Dcéra má 24 a syn 22 rokov. Zatiaľ žijú so mnou v spoločnej domácnosti. Syn už pracuje, dcéra zatiaľ študuje.

 

3. Myslíš si o sebe, že si dobrá mama?

Boli chvíle, keď som si o sebe myslela, že nie som a dosť som sa pre to trápila. Dnes už viem, že som vždy pre svoje deti robila to najlepšie, čo som v danej chvíli mohla a vedela.

 

4. Prezradíš nám, čo si myslíš, že si robila zle a čo by si dnes urobila inak?

Áno. Ak by sa dal vrátiť čas, menej by som sa na seba hnevala, menej by som sa trápila a viac by som si materstvo užívala. Deti sú malé iba chvíľku, ubehne to rýchlo a ten čas sa nevráti. Preto si treba včas určiť priority a správne sa rozhodnúť, čo je práve teraz dôležité.

Keby sa dal vrátiť čas, bola by som sebaistejšia, tvrdohlavejšia, odvážnejšia obhájiť si svoj postoj. Akýkoľvek. Napríklad ten, prečo som práve dnes nestihla upratať, prečo som bola celý deň s deťmi vonku a podobne.

Viac by som sa starala sama o seba a svoju spokojnosť. Dieťa potrebuje hlavne spokojnú mamu.

Keby sa dal vrátiť čas, snažila by som sa to obdobie si hlavne užiť.

Žena by sa mala stať mamou až vtedy, keď dozreje vo vyrovnanú šťastnú bytosť s vybudovanými harmonickými vzťahmi vo svojom najbližšom okolí a tiež s vybudovaným nejakým finančným zázemím, aby to nemusela riešiť počas materstva.

V živote ale máločo chodí ideálne. Ja som sa stala mamou v pomerne mladom veku, keď som ešte poriadne nevedela kto som a pohltená materstvom a každodennými povinnosťami som ani nemala šancu to zistiť.

 

5. Ako sa tvoj život vyvíjal ďalej, keď tvoje deti podrástli?

Po materskej som nastúpila do práce, nie však do takej, ktorá by ma nejako obzvlášť bavila. Bolo treba prihliadať na rodinu. Ráno odviesť deti do škôlky, byť s nimi, keď boli choré…, takže som sa musela prispôsobiť situácii a vziať prácu, v ktorej mi to bolo umožnené. Počas pár rokov som vystriedala niekoľko zamestnaní, ale nikde som nebola spokojná. Niečo o tom si môžete prečítať na mojich webových stránkach www.martakluchova.sk a tiež v mojom príbehu.

Neskôr, keď deti odrástli, odišla som pracovať do zahraničia. Prinútila ma k tomu túžba niečo nové skúsiť, zažiť, niečo vo svojom živote zmeniť.

 

6. Bolo to ťažké rozhodnutie?

Bolo. Rozhodovala som sa 10 rokov. Čakala som, až budú deti väčšie. Chcela som, túžila som vycestovať, ale nemala som odvahu. Keď už som usúdila, že dozrel čas, rozhodla som sa pomerne rýchlo. Horšie už bolo pre mňa vysporiadať sa s následnými výčitkami svedomia. Syn bol vtedy v tom najhoršom pubertálnom období a dcéra ešte tiež nebola dospelá.

 

7. Ako to zvládali?

Ku podivu, lepšie ako ja. Aspoň sa mi to tak javilo. Zatiaľ, čo ja som sa v zahraničí utápala smútkom za domovom a strachom, či je všetko v poriadku, oni sa učili variť a existovať doma bez mamy. Často krát sa mi stávalo a stáva aj dnes, že keď volám domov pred koncom turnusu, tak sa čudujú: “A to už ideš domov? Ako rýchlo to ubehlo.”

 

8. Neľutuješ?

Občas si hovorím, že som mohla ešte nejaké dva – tri rôčky počkať, ale ktovie, ako by to bolo, možno by som odvahu vycestovať, v sebe nenašla už nikdy. Všetko je tak, ako má byť.

 

9. Ako dlho si už v zahraničí?

Začala som 7. rok

 

10. Pracujú v zahraničí aj matky menších detí, ako boli tvoje?

Žiaľ áno, situácia na Slovensku mnohokrát núti mladé matky odchádzať od detí za zárobkom do zahraničia.

 

11. Máš pre ne nejakú radu?

Pokiaľ pracujú ako opatrovateľky v rodinách, dobré je, keď majú chápavých klientov, ktorí im umožnia aspoň raz za čas (napr. cez prázdniny) vziať si deti so sebou do práce. Môže sa to zdať ťažké, až nemožné, zohnať takú rodinu, ale dá sa. Ľudí, ktorí potrebujú pomoc je veľa a keď si žena verí a hlavne verí, že všetko dobre dopadne, tak to tak aj bude.

Práca 24 hodinovej opatrovateľky nie je ako iné zamestnania. My v tých rodinách nie len pracujeme, ale aj podstatnú časť roka žijeme a keď žena robí v rodine, kde nemajú pochopenie, že je matka, tak tam je to potom ťažké. Ale vždy sa dá ísť  “o dům dál.”

 

12. Teraz na trošku inú tému. Je rozdiel medzi opatrovaním seniorov a opatrovaním detí?

Aj keď sa hovorí, že starí ľudia sú ako malé deti, rozdiel v tom určite je. Senior má iné potreby ako malé dieťa. Aj keď ho tak isto treba obliecť umyť, nakŕmiť, predsa len je to iné.

 

13. Vedela by si si predstaviť, že budeš na miesto seniorov robiť opatrovateľku detí?

Bolo by to pre mňa oživenie, zmena, ktorú by som si po tých 6 rokoch opatrovania seniorov zase celkom rada vyskúšala a do budúcnosti aj o niečom takom uvažujem.

 

14. V zahraničí, alebo na Slovensku? 

Zatiaľ to tak detailne neplánujem. V práci, kde som teraz som spokojná a dúfam, že v nej ešte nejaký čas pobudnem. Ale ak by sa na tom malo niečo zmeniť, asi by som zase na čas skúsila nájsť si znova miesto doma na Slovensku. Ale kto vie, kam ma ešte osud zaveje, nechávam tomu voľný priechod.

Ďakujem za rozhovor.

 

Marta Kluchová
Pracujem ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku a vo voľnom čase rada cestujem, čítam a píšem. Som zberateľka príbehov- hlavne opatrovateľských a tiež samostatná a všestranná žena a mama dvoch úžasných mladých ľudí. Milujem rozmanitosť života, výlety a cestovanie, históriu, prírodu. Robím to, čo chcem a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život. Písaním si liečim úplne všetko. Veľa z mojich zápiskov svet nikdy neuvidí, ale niečo áno. V tejto knihe nájdete moje opatrovateľské zážitky, moje myšlienky, smútky aj radosti. A nepíšem len slniečkovo. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre