Ešte som len nastúpila na turnus a už teraz mi je smutno. Čo s tým?

Poznámka autorky (2026): Tento článok som napísala pred viac ako desiatimi rokmi. Medzitým sa veľa vecí zmenilo, no pocity opatrovateliek zostávajú často rovnaké. Preto som článok aktualizovala a doplnila o nové skúsenosti a tipy.

…

Opatrovateľky pracujúce v zahraničí často bojujú s osamelosťou, smútkom a pocitom, že sú odrezané od svojho bežného života.

Veľakrát dostávam správy typu:

„Ešte som len nastúpila do práce a už teraz mi je smutno. Ako tu mám vydržať celý turnus?“

„Rodina je hrozná, necítim sa tu dobre. Keby som nepotrebovala peniaze, tak by som tu nebola.“

„Chcem byť doma s mojou rodinou. Dva týždne v práci sú pre mňa ako dva mesiace.“

Ak tieto pocity poznáš, vedz, že nie si sama. Ja ich poznám veľmi dobre tiež.

Za roky práce v Rakúsku a predtým v Nemecku som si podobnými stavmi prešla veľakrát. A postupne som si vytvorila rôzne malé triky, ktoré mi pomáhajú zvládať smútok za domovom.

Možno pomôžu aj tebe.

1. Pripomínaj si, že vždy máš na výber

Mám jednu zvláštnu terapiu, ktorú som používala najmä vtedy, keď som sa necítila dobre v rodine klienta.

Keď som mala chvíľku voľna, sadla som si k internetu a prezerala pracovné ponuky.

Čítala som inzeráty.

Pozerala som, aké sú možnosti.

Možno to znie zvláštne, ale veľmi mi pomáhala myšlienka, že miesto, kde som práve teraz, nie je konečná stanica.

Že existujú aj iné rodiny.

Iné klientky.

Iné možnosti.

Cieľom tejto „zábavky“ nebolo za každú cenu nájsť novú prácu. Išlo skôr o psychologický efekt.

O pocit, že nie som uväznená.

Že vždy mám na výber.

Zostať.

Alebo odísť.

A niekedy už samotné uvedomenie si tejto možnosti prináša obrovskú úľavu.

2. Zamestnaj hlavu alebo telo

Pomáha aj staré dobré „strihanie metra“, ako kedysi na vojne.

Každý deň si odrátať jeden deň do konca turnusu.

Niekomu pomáha písať si denník.

Keď človek dostane svoje myšlienky na papier, často sa mu výrazne uľaví.

Ak rada čítaš knihy alebo lúštiš krížovky, je to výborný spôsob, ako zamestnať hlavu a nemyslieť neustále na smútok.

Do tejto kategórie patrí aj učenie sa niečoho nového.

Môže to byť nemčina, online kurz, podcast alebo čokoľvek, čo ťa zaujíma.

A keď sa nevieš sústrediť?

Potom zamestnaj telo.

Choď na prechádzku.

Zacvič si.

Vybehni na vzduch.

Vyplavíš endorfíny a zároveň urobíš niečo pre svoje zdravie.

Mne pomáhajú aj úplné maličkosti:

• kvety vo váze,
• obľúbená voňavka,
• pestré oblečenie,
• pár minút na čerstvom vzduchu,
• veselá hudba,
• trocha slnečného svetla.

Možno to znie banálne. Ale niekedy práve tieto drobnosti rozhodnú o tom, či bude deň znesiteľný alebo nekonečný.

Ak sa dá, choď čo najviac do prírody.

A ak sa nedá, aspoň si pravidelne otváraj okno a dopraj si čerstvý vzduch.

Niekedy dokáže urobiť väčší zázrak, než by sme čakali.

3. Buď v kontakte s ľuďmi, ktorých máš rada

Komunikuj so svojimi blízkymi každý deň.

Internet dnes ponúka možnosti, o ktorých sa nám pred rokmi ani nesnívalo.

Videohovory, hlasové správy, fotografie, spoločné rodinné skupiny…

Keď som pred rokmi začínala v Nemecku, internet som nemala. Denne som telefonovala domov.

Vtedy ešte neexistovali dnešné výhodné balíčky a jeden telefonát ma vyšiel aj na päť eur. Nechcite vedieť, aká mi potom prišla faktúra…

Možno si teraz hovoríte, že som tie peniaze mohla ušetriť. Lenže ja som bez kontaktu s deťmi jednoducho nedokázala fungovať. Bolo to prvýkrát, čo som odišla na tak dlho z domu. A bez tých telefonátov by som asi utiekla pešo domov.

Preto sa nehanbi zavolať domov.

Nehanbi sa povedať, že ti chýbajú.

Nie je to slabosť.

Je to normálne.

4. Nájdi si dobrú kamarátku

Ak je to len trochu možné, nájdi si kamarátku.

Ale nie takú, ktorá sa iba sťažuje.

Niekoho, kto ťa povzbudí.

Kto ťa rozosmeje.

Kto ti pripomenie, že svet sa nezrútil.

Pozitívne naladení ľudia sú niekedy lepší liek ako čokoľvek iné.

Pri dobrej kamarátke na chvíľu zabudneš na smútok za domovom.

A možno zistíš, že aj ona prežíva presne to isté.

5. Nájdi si koníček

Alebo sa vráť k niečomu, čo si kedysi rada robila. Niečomu, na čo si doma nikdy nemala čas. Každý človek je iný.

Niekto číta.

Niekto pečie.

Niekto pletie.

Niekto maľuje.

Niekto sa učí jazyk.

A niekto pestuje bylinky na parapete.

Nezáleží na tom, čo si vyberieš. Dôležité je mať niečo, čo patrí iba tebe.

Nie klientovi.

Nie rodine klienta.

Nie práci.

Tebe.

6. Rozmaznávaj sa bez výčitiek

Z každej výplaty si kúp niečo pre radosť. Nemusí to byť nič drahé. Ty sama najlepšie vieš, čo ti urobí radosť.

Možno nová kniha.

Možno voňavý krém.

Možno pekná šatka.

Možno obľúbená čokoláda.

Dopraj si horúci kúpeľ.

Zájdi ku kaderníčke.

Zafarbi si vlasy.

Kúp si kvety.

Starostlivosť o seba nie je rozmar. Je to spôsob, ako si do náročných dní priniesť trochu radosti.

7. Pestuj vďačnosť

Tento zvyk mi pomohol viac, než som čakala.

Každé ráno si napíš pár vecí, za ktoré si v živote vďačná. A večer si spomeň na niečo pekné, čo sa počas dňa stalo. Nemusí to byť nič veľké.

Možno sa ti podarila výborná polievka.

Možno sa klient prvýkrát usmial.

Možno si videla krásny západ slnka.

Možno si si počas dňa popri práci aj oddýchla.

Každý deň sa nájde niečo, čo stojí za pozornosť. Len to musíme vedome hľadať. Skús si tieto drobné radosti zapisovať. Po čase zistíš, že ich je oveľa viac, než si si myslela.

8. Pripomínaj si, prečo túto prácu robíš

Do zahraničia nechodíme preto, že by sme sa nudili doma.

Chodíme tam pracovať.

A áno, aj kvôli peniazom.

Keď mi bývalo najťažšie, pomáhalo mi pripomenúť si, čo mi táto práca umožňuje.

Zaplatiť účty.

Pomôcť rodine.

Vytvoriť si finančnú rezervu.

Kúpiť si niečo, čo by som si doma dovoliť nemohla.

Peniaze síce nenahradia domov. Ale niekedy nám pomôžu uvedomiť si, prečo sme sa na túto cestu vôbec vydali.

9. Nájdi si svoj zabíjač času

Každý turnus je jednoduchší, keď má človek niečo, pri čom mu čas uteká rýchlejšie.

Ja napríklad hrávam s babkou Človeče, nehnevaj sa.

Po toľkých rokoch mi to už občas lezie na nervy, nebudem klamať. 😊 Ale má to jednu veľkú výhodu. Každý deň nám to zaberie dve alebo tri hodiny.

A keď sa obzriem späť, zistím, že turnus je zrazu o niekoľko dní kratší.

Možno je tvoj zabíjač času niečo úplne iné.

Krížovky.

Knihy.

Prechádzky.

Štrikovanie.

Seriál.

Fotografovanie.

Online kurz.

Nezáleží na tom, čo si vyberieš. Dôležité je mať niečo, čo ti pomôže prežiť tie dlhé hodiny, keď sa čas vlečie.

10. Pozor na sebaľútosť

Toto je niečo, čo som sa naučila možno najťažšie.

Keď nám je smutno, máme tendenciu siahať po všetkom, čo ten smútok ešte prehĺbi.

Romantické filmy.

Smutné pesničky.

Dojímavé knihy.

Spomienky.

Fotografie.

A potom sa čudujeme, že nám je ešte horšie. Preto mám jedno pravidlo. Na turnuse si dávam pozor na príliš veľa sentimentu.

Romantické filmy, ženské romány a smutné pesničky si radšej nechávam na doma.

Tam, kde sa cítim bezpečne.

Tam, kde mám pri sebe svojich ľudí.

Keď som na turnuse, oveľa viac mi pomáhajú komédie, zábavné relácie, vtipy a ľudia, ktorí ma dokážu rozosmiať.

A hlavne…

Nedovoľujem si dlho sa utápať v sebaľútosti.

Neznamená to, že si nesmiem poplakať. Neznamená to, že musím byť stále pozitívna. Ale dávam si pozor, aby som sa v tom smútku neusadila natrvalo.

Pretože čím dlhšie v ňom zostaneme, tým ťažšie sa z neho odchádza.

Každý turnus sa raz skončí

Keď mi býva najťažšie, pripomínam si jednu jednoduchú vetu:

Aj tento turnus sa raz skončí.

Nič netrvá večne. Ani ten najlepší turnus. Ani ten najhorší. Dni budú postupne ubiehať.

Príde deň odchodu.

Príde cesta domov.

Príde objatie.

Príde vlastná posteľ.

Príde káva vo vlastnej kuchyni.

Príde všetko to, na čo sa teraz tešíš.

A preto sa popri starostlivosti o klienta staraj aj o seba.

Pretože aj ty si dôležitá.

A na záver ešte jedna vec…

Ak potrebuješ plakať, tak plač. Naozaj. Nehnevaj sa na seba za to, že ti je smutno. Nie je na tom nič nenormálne.

Si ďaleko od domova.

Ďaleko od rodiny.

Ďaleko od ľudí, ktorých máš rada.

Je úplne prirodzené, že ti niekedy príde ťažko.

Pokojne sa vyplač do vankúša.

Vyrozprávaj sa kamarátke.

Napíš si všetko do denníka.

A potom sa postav, utrieš si slzy a choď ďalej.

Slnko po daždi vždy znovu vyjde.

Mne veľmi pomáha aj občasná inventúra života.

Vezmem papier a napíšem si:

Čo mi práca v zahraničí dáva?

a

Čo mi berie?

Keď to človek vidí čierne na bielom, ľahšie sa mu rozhoduje, ako chce pokračovať ďalej. Pretože každá z nás má inú situáciu. A každá z nás musí nájsť svoju vlastnú cestu.

A teraz som zvedavá na teba

Máš aj ty nejaký osvedčený spôsob, ako zvládaš smútok na turnuse?

Čo pomáha tebe?

Napíš mi do komentára.

Možno práve tvoj tip pomôže nejakej opatrovateľke, ktorá dnes večer sedí sama v izbe, je jej smutno a premýšľa, ako vydrží ďalších pár dní.

Pomôžme si navzájom.

Veď presne o tom je komunita opatrovateliek.

💛

Ak potrebuješ trochu povzbudiť…

Ak máš pocit, že ti dochádza energia, možno ti pomôžu moje knihy a e-booky, ktoré vznikli práve z reálnych skúseností opatrovateľky.

📖 Kniha: DENNÍK OPATROVATEĽKY – kniha plná príbehov, zážitkov a situácií zo života opatrovateliek.

🎁 Zadarmo si môžeš stiahnuť aj moje e-booky:

• Malé kroky k veľkej zmene

• Malé rituály pre krásu a duševnú pohodu ženy po 50-ke

Možno v nich nájdeš presne ten chýbajúci dielik skladačky, ktorý ti pomôže zvládnuť ďalší turnus o niečo ľahšie.

Dnes majú opatrovateľky jednu výhodu, ktorú sme pred rokmi nemali.

Nemusia byť na všetko samy.

Okrem rodiny, kamarátok a kolegýň existujú aj nové technológie, ktoré dokážu pomôcť s nemčinou, prekladmi, komunikáciou alebo hľadaním riešení v každodenných situáciách.

Ak máš pocit, že potrebuješ niekoho, kto je k dispozícii aj o polnoci, možno ťa zaujme moja Aira – digitálna opatrovateľka, ktorú som vytvorila práve na základe vlastných skúseností z turnusov.

Pretože viem, aké je to byť ďaleko od domova a nemať sa koho opýtať.

👉 Viac informácií nájdeš tu: Aira – digitálna opatrovateľka

Želám ti, nech ti dni v práci utekajú rýchlo a dni doma pomaly. 💛