Čo si dokážeš predstaviť, to dokážeš aj uskutočniť

 Môj pohľad do minulosti, v roku 2017:

Je január 2010

Práve som sa vrátila z práce. Čaká na mňa prázdna chladnička, lístok, čo treba nakúpiť, v kúpelke kopa špinavého prádla a v kuchynskom dreze šálka od kávy, ktorú som ráno zabudla a nestihla umyť. Nič sa mi nechce a nič ma nebaví. Chcem iba spať a v spánku prečkať do ďalšieho dňa, rovnako šedivého, rovnako únavného a smutného, ako všetky ostatné moje dni.

Som unavená a je mi smutno. Zajtra mám dostať výplatu a ja už viem, že hoci som ju ešte ani nedostala, tak už nie je moja. Horko – ťažko som sa na bankovom účte vyšplhala na nulu, aby som zase celý mesiac žila do mínusu. Cítim sa ako v pasci.

Tak rada by som si zašla, hoci na večeru do reštaurácie. Tak rada by som cez víkend niekam vypadla… lenže hneď ako vytiahnem päty z domu, stojí to peniaze.

Pozerám do zrkadla a vidím samu seba, ako raz, stará a chorá plačem nad svojim premárneným životom. Mám toho dosť. Utečiem z tohoto života. Lenže ako? Bojím sa čokoľvek urobiť. Mám strach, že keď odídem z práce, stratím aj tú jedinú, akú – takú istotu, že budem mať na druhý mesiac z čoho zaplatiť účty.

Som poslušná a robím, čo sa odo mňa očakáva. Taká tichá voda. Ale moje vnútro sa búri a kričí. Takto už ďalej žiť nevládzem a nechcem. 

 

Môj pohľad do budúcnosti, v roku 2017:

Je máj 2018

Stojím pri otvorenom okne a pozerám do záhrady. Je slnečné ráno a ja sa nikam neponáhľam. Všetko už mám zariadené a prichystané na zajtrajšiu cestu na Bali. Strávim tam zopár krásnych týždňov s úžasnými spolužiakmi z tej najlepšej strednej školy a s úspešnými plážovými podnikateľmi. Môžem si to dovoliť.

Do Rakúska jazdím často, ale nie pre peniaze, jazdím tam, pretože chcem. Chodievam na návštevy za mojou bývalou klientkou, s ktorou sme dobré priateľky a jazdím za ňou veľmi rada. NEMUSÍM, CHCEM!

Vydala som vlastnú knihu, ktorá sa predáva a chodia mi na ňu od ľudí milé ohlasy.

Cítim sa slobodná a šťastná.

 

Moja prítomnosť a skutočný stav vecí v roku 2017:

Je november 2017 a ja som na pol ceste.

Na Bali som zatiaľ nebola a stále jazdím do Rakúska pre peniaze. Stále predávam svoj čas. Ale tlačenú knihu som skutočne vydala a dnes už viem, že čokoľvek si dokážem predstaviť, to dokážem aj uskutočniť.

Za posledné dva roky sa mi stali neuveriteľné veci.

Pred šiestimi rokmi  som utiekla zo svojho bývalého života do zahraničia a začala som striedať rodiny v Rakúsku a hľadať takú, kde by som nemusela iba drieť, kde by som mohla aj trošku žiť a starať sa o seba. A našla som. Babulku, ktorá žila sama a potrebovala niekoho, kto by jej pomohol zaplniť veľkú prázdnotu v dome aj v živote.

Začala som zarábať viac peňazí a plniť si svoje cestovateľské sny.

818

Začala som študovať, na tej najlepšej strednej škole na svete a v 45 rokoch som si užila svoju prvú stužkovú. Na bývalej strednej škole, kde som kedysi chodila sme stužkovú nemali a tento sen som dávno pochovala ako nesplniteľný. A predsa sa mi splnil 🙂

Robili so mnou rozhovor do časopisu. So mnou – tou šedou, nezaujímavou myšou, ktorá kedysi ani nemala svoj názor, lebo sa bála ho mať, aby ju zaň ostatní neodsúdili, či nevysmiali.

Držala som v rukách skutočný milión českých korún (nebol môj). Tie peniaze sú reálne, voňajú, šuštia, dá sa s nimi pohrať, pomaznať, odfotiť. Žiadny prelud, mítus, fatamorgána, ale skutočné peniaze, ktoré obiehajú medzi ľuďmi a môžu patriť komukoľvek.

Pozvali ma do telky 🙂 Pani produkčná z RTVS  ma oslovila už pred viac ako rokom, ale dlho potom sa neozvala, tam som si už myslela, že z toho nakoniec nič nebude. Keď už som na náš rozhovor takmer zabudla, ozvala sa mi pani produkčná znova, tento krát už aj s konkrétnym termínom natáčania.

Kedysi by mi ani vo sne nenapadlo, že budem robiť rozhovor do televízie. V istých obdobiach života by ma na to ani nikto nenahovoril. Nemala som dostatok sebavedomia a neustále som riešila, čo si kto o mne pomyslí… No za posledné roky som sa dosť posunula, “vyrástla som” a začalo hovoriť ÁNO všetkému, čo mi život privedie do cesty. Tak som súhlasila, natočili sme rozhovor a výsledok si môžete pozrieť v tomto videu (moja reportáž začína po 10-tej minúte):

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11736/141572

 

Prestala som riešiť, čo si kto o mne pomyslí (to bol dlho môj veľký strašiak) a začala som písať články a zdielať ich na sociálnych sieťach. Napísala som niekoľko elektronických kníh a vyslala ich do sveta. A div sa svete, nič hrozné sa nestalo a ja nemusím chodiť po kanáloch! 🙂

Prekonala som svoj strach z rozprávania pred veľkým množstvom ľudí a užila som si svoj prvý webinár. Bola som hosťom úžasnej Stáni Mrázkovej a rozprávala som tam o svojom živote, o svojom písaní, o mojich webových stránkach, ktoré ma Stánička naučila tvoriť. Počuli to stovky ľudí a svet sa nezrútil. Nikto, neriešil, že sa červenám a že sa mi občas zapletie jazyk, ani že sa mi v priamom prenose rozsypali papiere s poznámkami.

Postavila som sa zoči – voči môjmu obrovskému strachu z výšok a skočila z 13 metrov vysokého stromu. Verte, neverte, keď som dokázala toto, tak už dokážem hocičo.

14359170_1815055255377192_6651754982950388521_n

Pretože všetko, čo si viem predstaviť, môžem aj uskutočniť. Hoci aj mesačnú dovolenku na Bali s mojimi skvelými spolužiakmi. Stačí sa len rozhodnúť a jednať navzdory svojim  obavám, strachom a hraniciam, ktoré máme v hlave.

A veriť, že všetko, čo si vieme predstaviť, dokážeme premeniť na skutočnosť.

 

Pred pár dňami som sa vrátila z víkendového pobytu v luxusnom hoteli s welnesom a výbornou reštauráciou. Ešte pred pár rokmi som verila, že si také niečo nikdy nebudem môcť dovoliť. Že to je pre iných. Že ja nie som vyvolená. Že som sa nenarodila pod tou správnou hviezdou. Dnes už viem, že môžem. Nezáleží na tom, koľko mám v peňaženke, záleží na tom, ako to mám nastavené v hlave a nakoľko verím, že si to zaslúžim. Ak niečo naozaj chcem a verím, že si to zaslúžim, vesmír už to nejako zariadi. Dovolila som si to.

 

DOVOĽTE SI TO 🙂

 

18194641_10203282656183498_4780259925063749477_n

 

P.S. JE MÁJ 2019

Na Bali som zatiaľ nebola, ale bolo mi dopriate navštíviť Kostariku – nádhernú krajinu, o ktorej vám napíšem samostatný článok.

Vydala som tiež dve tlačené knihy. Jednu som sama napísala a druhej som pomohla na svet.

A to je dôkaz, že čo si dokážeš predstaviť, to dokážeš aj uskutočniť a že sny sa plnia. Aj keď možno niekedy inak, než sme čakali.

Marta Kluchová
Pracujem ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku a vo voľnom čase rada cestujem, čítam a píšem. Som zberateľka príbehov- hlavne opatrovateľských a tiež samostatná a všestranná žena a mama dvoch úžasných mladých ľudí. Milujem rozmanitosť života, výlety a cestovanie, históriu, prírodu. Robím to, čo chcem a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre