Čo si myslím o krátení prídavkov na deti?

Som opatrovateľka a pohybujem sa na mnohých opatrovateľských skupinách. Čítam všetko, čím opatrovateľky žijú, pretože sa ma to týka. A hoci prídavky na deti sa ma už netýkajú, nedá mi nezareagovať na niektoré názory v diskusiách, týkajúcich sa krátenia prídavkov na deti, nežijúce v krajine, kde rodič pracuje.

Na úvod niečo o tom, ako to mám ja. Mám dve dospelé deti, z ktorých jedno pracuje a druhé ešte študuje. Nie som poberateľka prídavkov. Istý čas som bola, nie veľmi dlho a aj keď nemám 5 detí, bola to veľká pomoc. Napriek tomu, som si z tých peňazí ani neprerobila dom, ani nič neušetrila. Deti totiž treba živiť a žena, ktorá má nárok na detské prídavky, ich na tie deti aj minie. Niet z čoho odkladať do pančuchy.

Takže aj keď ja už detské prídavky neberiem, vôbec ich nezávidím tým ženám, ktoré berú. A občas sa chytám za hlavu z názorov niektorých kolegýň, ktoré nárok na prídavky nemajú, prípadne tých, ktoré odišli zo Slovenska a žijú aj s deťmi v cudzine.

 

Tu je zopár z nich, ktoré som si prečítala v rôznych diskusiách:

 

Zneužívajú systém

Ak človek riadne pracuje a odvádza do štátu všetko, čo má, mal by aj dostať všetko, čo mu patrí. Je veľa tých, čo nepracujú, iba plodia a rodia deti a využívajú všetky výhody sociálneho systému krajiny, v ktorej s deťmi žijú. Takže prirovnávať pracujúcu matku k vyciciavačom systému (áno, aj s takými názormi som sa stretla a nie málo), je dosť bezcitné a maximálne nevhodné a nepravdivé.

 

Nech si vezmú deti do Rakúska

24 hodinová opatrovateľka si nemôže deti zobrať so sebou, je totiž v práci nepretržite, niekoľko týždňov a sotva by to rakúske rodiny dovolili. Nie každý sa môže s deťmi presťahovať do zahraničia. Stará sa doma o rodičov, alebo má iné záväzky, každý má tie svoje dôvody.

 

Znižujú cenu práce na trhu, lebo sú ochotné robiť za menej

Žien, poberajúcich prídavky na deti je len asi 20 percent a mnohé poznajú svoju cenu a nebudú robiť za nízky plat. Naopak aj medzi ženami, ktoré na prídavky nárok nemajú sa nájde dosť takých, ktoré budú robiť za menej, lebo veď: ,,Ja neviem dobre po nemecky, som sama , mne to stačí, na Slovensku by som nezarobila ani toľko…” Atď...

Z matiky som síce moc dobrá nebola, ale hlava mi neberie, že by 20% dokázalo mať väčší vplyv, ako 80 %.

 

Majú oveľa viac peňazí, ako tie, ktoré prídavky neberú, kde je spravodlivosť?

Milé neprajníčky, rada by som vám vysvetlila jednu vec. Dieťa nie je predmet, ktorý položíte do police a občas z neho utriete prach. Dieťa treba živiť, šatiť a inak sa starať a všetko stojí peniaze. Vidíte len tie peniaze, ale starať by ste sa o tie deti nechceli.

 

Na Slovensku je život lacnejší

To už dávno nie je pravda. Okrem toho, mnohé rakúske opatrovateľky sú samoživiteľky a musia si doma platiť opatrovateľky, aby mali pri kom nechať svoje deti, keď sú v práci.

 

Kedysi sme chodili na čierno a žiadne prídavky sme nemali

Milé moje, kedysi bo všetko desať krát lacnejšie, euro ste menili za 43 korún a neplatili ste odvody.

 

Mali by sa búriť na Slovensku a od slovenskej strany žiadať vyššie prídavky

Nuž, ťažko môžu niečo požadovať na Slovensku, keď na Slovensku nepracujú, ani neplatia odvody. Tam nech si viac pýtajú tí, ktorí platia do tej čiernej diery, zvanej Slovensko. Rakúski živnostníci aj zamestnanci odvádzajú do rakúskej štátnej kasy, preto by mali mať nárok aj čerpať výhody sociálneho systému ako všetci ostatní, či majú deti pri sebe, alebo nie. Tie deti sú už aj tak dosť potrestané, že nevyrastajú v komplet rodine a peniaze sú len malá kompenzácia.

 

Slovenské deti nie sú vychovávané pre Rakúsko

Že nie sú? Aj tu si dovolím oponovať. V dnešnej dobe môže každý žiť a pracovať, kde chce. Žiaľ je to tak, že kto môže, ten zo Slovenska uteká. Veľa krát práve do Rakúska. Ani dnešné opatrovateľky, kuchári, čašníci a iní šikovní ľudia, pracujúci v Rakúsku neboli vychovávaní pre Rakúsko a ani z rakúskych rodinných prídavkov a predsa sú tam a prispievajú na fungovanie krajiny. A tak isto Rakúšan, vychovaný v Rakúsku nemá povinnosť zostať žiť a pracovať v Rakúsku.

 

Takže tak. Môj názor je, že krátenie prídavkov na deti nežijúce v krajine kde rodič pracuje, je veľká nespravodlivosť. Keď človek niekde pracuje a poctivo odvádza do štátnej kasy, nemá byť nijako diskriminovaný. Rakúsko by malo šetriť niekde úplne inde a nie na pracujúcich ľuďoch. Možno si týmto článkom poštvem proti sebe zopár ľudí, ktorí  krátenie rodinných prídavkov schvaľujú. Čo sa dá robiť. Nemusí ma mať každý rád.

Opatrujte sa. Vaša Marta.

 

Denník opatrovateľky-kniha-tlačená

 

Marta Kluchova
Som virtuálna asistentka a opatrovateľka v domácom prostredí. Milujem moju rodina a malého synka, ktorého som dostala do daru v pokročilom veku. Niekoľko rokov som pracovala ako opatrovateľka seniorov v Nemecku a Rakúsku a preto dôverne poznám starosti aj radosti turnusových opatrovateliek. Mám rada cestovanie, knihy, písanie... Som zberateľka príbehov - hlavne opatrovateľských. Nemám rada stereotyp, zmena je pre mňa život, prijímam výzvy na vzdory strachu a som vďačná za každý nový deň. Som autorkou eBooku SOM OPATROVATEĽKA- Dva životy jednej ženy a eBooku MôJ DVOJITÝ ŽIVOT OPATROVATEĽKY , a tiež knihy DENNÍK OPATROVATEĽKY . Baví ma inšpirovať ľudí k tomu, aby sa nebáli prekračovať vlastné hranice. Viac o mne sa dozviete tu >>

Kniha:

DENNÍK OPATROVATEĽKY

Cestujete do zahraničia, ostávate na turnusy a pracujete 24 hodín denne? Máte pocit, že vaša práca je psychicky náročná a vyčerpávajúca? Cítite sa unavená a obávate sa budúcnosti?
ROZUMIEM VÁM!
Aj ja som Opatrovateľka.
Aj mne býva smutno za rodinou, deťmi, priateľmi. Aj ja občas plačem v noci do vankúša.

Som žena ako vy. Na Slovensku mama, v Rakúsku opatrovateľka, žijúca cudzí život.

V tejto knihe nájdete mnohé opatrovateľské zážitky, myšlienky, smútky aj radosti. Nazrite do knihy a ja vám sľubujem, že so mnou budete plakať aj sa smiať a že sa v nej mnohé nájdete.

Komentáre