Príbehy obyčajných – neobyčajných žien

Napísali mi tri ženy. Opatrovateľka v zahraničí, opatrovateľka na Slovensku a pomocnica v domácnosti. Prečítajte si príbehy troch žien. MOŽNO JE TO AJ VÁŠ PRÍBEH…

Príbeh 1.

Ahoj, Marta. Prepáč, že ťa oslovujem menom, ale zdá sa, že máš toľko rokov, ako moja dcéra. Tak si dovolím ti tykať. Prečítala som tvoje príspevky jedným dychom. Veľmi pekne a pravdivo opísané.

Aby som sa dostala k tomu, prečo ti píšem. Tiež pracujem v Rakúsku už dlhšiu dobu, nie ako opatrovateľka, ale pomocníčka v domácnosti (Haushalterin). V prvej rodine som začínala na Vianoce, u mojej rodinnej známej na záskok. Chcela byť na Vianoce doma a ja som ju viac krát prosila, nech aj mne nájde prácu v AT (ešte vtedy nebol pre SK otvorený pracovný trh).

Práca sa hľadala viac menej bez agentúry čo mi aj do určitej miery vyhovovalo, lebo opatrovať som nijako veľmi nechcela. Nemala som opatrovateľský kurz a moja nemčina bola slabá.

Takže, začínala som na Vianoce. Rozmýšľať nebolo času, bolo treba za dva dni vycestovať, kým bola kolegyňa tam, aby mi všetko poukazovala a zoznámila ma s prácou a rodinou. Boli to veľmi smutné Vianoce a Nový rok. Ale prežila som. Domáca pani mi potom pomohla nájsť si prácu. Bola spokojná, hoci moja nemčina bola slabá. Slovník, ruka – noha úsmevné aj smutné…

Ale po Novom roku som odišla domov vybaviť výpoveď vo fabrike a všetko, čo bolo treba doma. Našťastie, deti dospelé a veľmi mi priali fandili, že v aj pokročilom veku som sa rozhodla odísť a žiť iným životom, aj keď ďalej od svojej rodiny, pre cudziu rodinu. Obetovať čas a ich potreby. Čas ubiehal tak ako píšeš aj ty, boli smutné ale aj veselé dni a v podstate bolo fajn.

Bola som tam 5 rokov, rodina bola so mnou spokojná. Viedeň mám poprechádzanú celú, stretla som tam veľa dievčeniec, chodili na kávu vo voľnom čase. Zostali sme v kontakte, aj priateľstvá pretrvávajú.

Skrátka, práca v Rakúsku mi dáva pozitívum a som vďačná a šťastná že v zdraví ešte môžem pracovať. Toľko len chcem povedať, že nikdy nie je neskoro. A prajem každej ktorá sa rozhoduje, či vycestovať za prácou,  nech neváha, určite ju to posunie ďalej. S pozdravom Mária.

…

Príbeh 2.

Dobrý večer, pani Marta, ďakujem Vám za krásne a výstižne napísaný článok. Chcem Vám povedať, že robím opatrovateľku už 6-ty rok, som v piatej rodine, chodím na turnusy dvoj aj troj mesačné a ešte sa mi nestalo, žeby som mala pocit utekať od pacientky, alebo rodiny do ktorej som prišla. Mám svoju prácu veľmi rada a je mojím koníčkom.

V každej rodine sme si sadli hneď v prvý deň a takto to pokračovalo až do konca, pokiaľ sa mi pacientka nepobrala na druhý svet. S bývalými rodinami som v kontakte a už ma boli na Slovensku aj navštíviť. Ja som totiž toho názoru, že pracujeme v inom štáte, kde je mentalita národa úplne odlišná a preto si hneď na začiatku stanovíme určité pravidlá a verte mi, alebo nie, zatiaľ som bola vždy spokojná a rodina tiež.

Moja šéfka v agentúre sa ma vždy pýta:

“Gabi, čo robíte s tými ľuďmi, keď chcú len Vás?”

Alebo volajú, že chcú môj klon. Ja sa len usmejem a poviem:

“Túto prácu vykonávam najlepšie ako viem a robím ju srdcom, s láskou a veľmi rada. K pacientom sa chovám, akoby to boli moji vlastní a oni to cítia a ja dostávam od nich naspäť to, čo im dávam.”

Hoci som nemala ľahký život, vždy som si povedala: Raz už musí aj tebe slnko zasvietiť. A vidíte, zasvietilo a preto sa mi asi všetko vracia v dobrom. Prepáčte, že som sa trochu rozpísala, ale môj život by bol možno aj na tri knihy. Prajem Vám veľa šťastia, zdravia a lásky v ďalšom živote, rada si od Vás niečo znova prečítam. Dovidenia. Gabriela

……

…Príbeh 3.

… 

Obdivujem vás, pani Marta, máte otvorené srdce a hovoríte svoje vnútorné presvedčenia a čo cítite vo svojom srdci. Niekedy peniaze nie sú všetkým, ako píšete, vždy existuje to ale. Človek robí rozhodnutia, ktoré si myslí, že sú najlepšie. Život je najlepším učiteľom. Ani škola, ani nič iné nám nedajú viac ako prax.

…

Robím za malé peniažky, na Slovensku, ale som spokojná, že môžem pomôcť iným. Chorým, opusteným, nevládnym a ešte by sa našli viaceré slová. Ľudia na Slovensku čím ďalej, tým viac potrebujú pomoc iných, hlavne tí starší, chorí. Každodenná prax ma o tom presviedča. Za pekné slová, pohladenie ruky by dali aj to posledné a to posledné je aj to, že ich nezaujímajú peniaze, ale aby vôbec prežili aspoň trošku dôstojnejšiu jeseň života.

…

Na Slovensku je málo informácií o týchto službách, ľudia aj príbuzní tápu a nevedia ktorým smerom začať, aby pomohli svojim rodičom, alebo blízkym. Prečo sme takí? Nie sme vôbec vyspelí na túto dobu a služby opatrovateliek sú na samej spodine. Ale nájdu sa aj takí ľudia, čo bez mihnutia oka idú za tými staršími a chorými aj keď vedia, že zarobia 280 € za mesiac a to robia osem hodín denne.

…

Pani Marta, ja som sa pýtala na tom našom vychýrenom Obecnom úrade o takúto prácu, povedali mi, že nemajú záujem… Teraz chodím cca. 20 km. za prácou a opatrujem pani, ktorá je psychicky chorá. Baví ma to, ale keby som opatrovala nevládneho, ošetrím aj rany, preležaniny, prebalím… atď. To každý nemôže robiť a ja ich chápem, veď každý sme iný a na inú prácu stavaný.

…

Aj keď som pracovala ako ekonómka 33 rokov na Poľnohospodárskom družstve, nevymenila by som túto prácu. Ale každý to nemôže robiť, mal by si vstúpiť do svedomia, či to vôbec dokáže a či je nato stavaný. Toto môže robiť len človek, ktorý to má v srdci a bol vedený svojimi rodičmi k dobrým mravom.

…

Starých ľudí čaká nesmierne ťažká situácia, mysleli si, že keď vychovajú svoje deti, tak sa o ne postarajú. Každý to rieši inak. Nikoho neodsudzujem, len mi je ľúto tých starých chorých ľudí, ktorí to vôbec nechápu. Môj repertoár ľudových pesničiek nemá konca, každý deň spievam, obohacujem ich o krásne spomienky a jednoducho robím to, čo viem, čo potrebujú a urobí im to radosť.

…

Ja som na invalidnom dôchodku na 70 %, ale táto práca ma napĺňa. Držím aj Vám palce, prajem zdravie, pohodu a vytrvalosť v tejto neľahkej práci. Majte sa pekne. Helena

Máte aj vy príbeh, o ktorý by ste sa chceli podeliť so svetom a uverejniť ho na opatrovateľskom blogu? Napíšte mi na email: marta.kluchova@gmail.com